ÚVOD
Renesančná ornamentika sa prelínala vo všetkých odvetviach umenia. V architektúre, maliarstve ju s obľubovali aj umelci zaalpských krajín vo svojich nezameniteľných detailoch, v umeleckoremeselnej výrobe ako najpoužívanejší obsahový motív v snahe poprieť čistú plochu. Nie je cieľom absolútny prierez všetkými typmi ornamentov a ich jednotlivá analýza. Arabeska, maureska a groteska boli dominantou. Vo všeobecnej záľube florálnych ornamentov ich podstata vzniká a v jej hlbšej charakteristike vrcholí do neuveriteľných scén a výjavov.

ORNAMENT V RENESANCII A JEHO ESTETICKÝ CHARAKTER
Celá renesančná ornamentika bola zámerne a rovnomerne vsadená do základu, bola kľudná, uzavretá a osovo symetrická. Jej funkčné využitie do konkrétnych foriem na podopierajúcich alebo rámujúcich častiach architektúry, na pilastroch, rímsach či vlysoch podčiarkovalo alebo obmedzovalo proporciálnu krásu danej plochy. Ornament mal teda vo všeobecnosti rámu-júcu alebo vyplňujúcu tektoniku čoho odrazom boli nepochybne prílevy východných vplyvov. Neprebral z islamského ornamentu štýl zachovania Horror vacui v zmysle dominantnosti dekoru nad tvarom, ale ponechal si len jeho obsah abstrahovania skutočnosti. Islamské umenie chápalo predmet výlučne ako podklad a jeho estetický význam tkvie v zaplnení, alebo nao-pak v úplnom vynechaní jeho plochy. Takéto chápanie malo čisto duchovnú platformu s matematickým odôvodnením. Rozvrh-nutie priestoru zodpovedalo súmernosti podľa dvoch osí pra-vouholníka v smere kibla, okrem modlitebných kobercov, kde tvoria asymetrický priestor, orientovaný tam, kde jej obvyk-le vyznačený mihráb. Abstraktné umenie nevychádzalo z línie, ale z jednotlivých estetických detailov, hviezdicových mno-houholníkov, najčastejšie z oktogónu, ktorý je symbolom i-dentifikácie protikladov štvorca a kruhu. Medzi krivkami dominovala špirála, ktorá vyvrcholila v arabeske vytvorená z dvoch analogických špirál. Nie náhodou dostala po nej aj pomenovanie, keď vznikla na arabskej pôde. Jej abstraktný charakter bol zakotvený už v koráne, kde platil zákaz zobra-zovania ľudskej postavy, ale aj všeobecného nezáujmu zobrazovania figurálnych motívov. RASTLINNÁ SLÁVNOSŤ ARABESKY
Arabesku, z výlučne ornamentálne poňatého umenia, ďalej prebralo a svojim potrebám prispôsobilo helenistické umenie, kde sa používala hlavne rastlinná ornamentika. V nej dominujú listové úponky. Jej kompozícia má na rozdiel od mauresky dominantný smer, ohraničený tvarom zobrazujúceho objektu.

Takto sa často používala na vlysoch, pilastroch podporujúceho archivoltu víťazného oblúka, stypese a iných architekto-nických prvkoch, zobrazená len ako plošný ornament a symbolika, v tomto prípade chápaná ako ornamentálny celok mala význam len v jednotlivých detailoch. Je výlučne natu-rálna a je spodobnením oslavy dionýzovského spôsobu života v jej organických tvaroch a detailoch. Vo svojej pôvodnej forme bola zlučovaná s písmovým dekorom, kde bola hlavným motívom knižných väzieb a grafických ornamentálnych listoch, hlavne u H. Aldegrevera a H. S. Behama. Jej estetická hodnota postupom času stratila svoju pôvodný význam v jeho organickom tvare v procese štylizácie, ktorá je prirodzená každému novému smeru. No pôvod je vo svojej podstate čisto vegetabilný, zložený z rímskej polopalmety a akantu.
Palmeta vznikla z lotosového kvetu, nadväzujúceho na palmový list a ich pravidelným striedaním vznikol anthemion. Bol dávnym archetypom v mínojskej ornamentike a objavuje sa aj v umení Mezopotámie, kde svoj prínos zaznamenal ako premos-tenie ornamentiky Egypta a Grécka. V gréckej ornamentike sa jej podoba ustálila, kde tvorila jednotlivo základ jedného typu akroteriónu.
Ďalším elementom arabesky sa stali listy akantu, zobrazované vo vodorovnej, alebo zvislej polohe, často s preklopenou špičkou listu, stonkou, kvetom aj plodom. Priamu podobu pre-vzali jeho tvorcovia z mediteránnej, voľne rastúcej rastliny Acanthus mollis, vyznačujúcej sa široko prerezanými listami a Acanthus spinosus, ktorý mal zakončenia jednotlivých hlbo-kých prestrihávaní okraja úzke a špicaté. Rástol v južnej Európe, ktorej listy dosahujú 0,25 m šírky a 0,5 m dĺžky. Mohutné rozmery tejto rastliny predznamenali aj jej umies-tnenie na dominantnom mieste korintskej alebo kompozitnej hlavice stĺpu. Takto použitý prvok v architektúre Grécka a Ríma mal v snahe priblížiť sa pozorovaným formám vegetá-cie. V renesancii mal taktiež dominantné postavenie a rozšírené použitie, vzhľadom na orientáciu človeka a jeho prirodzeného prostredia – prírody. Dôkladné preštylizovanie priviedlo jeho formu do tenkých rozvalín, ktoré zakončovali jeho puky aj plody.
Arabeska použila vo svojej podobe aj plazivé úponky vínnej révy, kde uplatnila jej list doplnený bobuľami plodov. V uplatnení architektúry na pilastroch alebo vlysoch ešte stále predstavovala symbol naplno prežívaného života, hojnosti, a znovuzrodenia. Jej biblický podtón už však nebol aktuálny. Nebránila sa použitiu ani rozmanitosti listov duba, javora ale aj iskerníka, pečeňovníka, pakostu, viniča a mnohých ďalších, ktorých jednotným menovateľom bol troj- a viaclaločný tvar.
Osobitné miesto tvorili v arabeske kvety. Tu neboli jej do-minantou, ale predsa vystupovali ako jej štylizovaná súčasť.

Bohatšie vypĺňali festóny, ale tie boli takisto jej súčasťou.
Dopĺňali prechodnú, ale najkrajšiu fázu medzi zárodkom a budúcim plodom. Kvety sú jedným z rastlinných symbolov jari a svetla i nádeje budúcich plodov. Jednotlivé prvky sú premenlivé vzhľadom na to, že nemajú stále pôsobenie prítomnosti, ale pripomína-jú budúcnosť. Je v nich spodobnená upomienka strateného raja, kde sa taktiež končí aj mladosť ľudského pokolenia a jedinca. Ich forma predurčuje vesmírnu rozmanitosť, svoj rád je im od samého vzniku prirodzený – okvetné lístky sú podriadené geometrickým mieram, symetria či asymetria listov bola od počiatku starostlivo vnímaná. Koncentrácia kvetino-vého motívu do jedného bodu nebola náhodným javom ale pod-netom pre osovú súmernosť jednotlivého ornamentu. Podľa antickej tradície klíčili kvety z krvi bohov. Fialka sa zrodila z Attisa, hyacint z Hyakyntosa, svoj mytologický predobraz mal aj hlaváčik jarný v Adonisovi atď. Veľkú so-ciálnu funkciu zohrávali aj v pohrebnom rituáli, keď sprevá-dzali mŕtveho na jeho poslednej rozlúčke s pozemským svetom. Hoci sa v renesancii rakvy ako aj truhlice dekorovali plas-tickým reliéfnym ornamentom, ich celok nepredstavoval domi-nantu kvetov ako takých. Nedá sa jednoznačne tvrdiť, že v arabeske jestvoval iba ve-getabilný prvok. Pre vysokú obľúbenosť jej tvaru a nepreberného množstva inšpirácie, nadobúdala vysoko organických a štylizovaných tvarov. Jedným z motívov, vytvore-ných či už zámerne, alebo náhodne bol zoomorfný motív delfí-na. Zviera, ktorého živlom je voda a prekypuje energiou vo svojej spoločnosti nesmelo v tomto širokom repertoári naj-rôznejších tvarov chýbať. Mal bohatú symboliku v antickej mytológii ako symbol znovuzrodenia, lásky a spásy, ktorá sa pretransformovala do renesančnej v podobe radosti zo života. GROTESKA AKO DIVADLO SVETA
Význam slova presne definuje jeho pôvod a dôvod vzniku, čo predstavovalo pojem divoký, abstraktne fantastický. Niekedy okolo roku 1500, keď boli objavené podzemné priestory Had-riánových a Titových kúpeľov, alebo pivničné priestory Neró-novho Zlatého domu v Ríme sa objavila pred zrakmi ich obja-viteľov aj fantaskná výzdoba ich priestorov. Kvetinové a zvieracie vzory rozliehajúce sa všade na vôkol ponúkali nový zdroj inšpirácie pre jeho ďalšie stvárnenie. Podľa ta-lianskeho názvu jaskyne: grottae, pomenovali aj túto novú formu ornamentu groteskou. Jej iracionálny fantastický ráz udivoval už „klasikov“ rímskeho staroveku, ako napr. Vittru-via. Dokonca je i pozoruhodné, že benátski umelci, tak málo čerpajúci z klasických smerov, mali určitú zásluhu v jej objave a rozšírení.

Ich prvým priekopníkom bol Pietro Luzzi da Feltre a v ďalšom období sa rýchlo asimilovala v tvorbe súdobých maliarov Pinturicchia alebo Signorelliho, ale i výrobcov nábytku a ďalšieho úžitkového umenia. Vznikom tzv.“Raffaelovej firmy“ sa napríklad Giovanni da Udine špe-cializoval na maľbu zvierat a na ornamentálne grotesky, keď-že sa stal Luzziho žiakom, ktorý čerpal z Giorgioneho poe-tickej maľby. Schému grotesky tvorí sumár zoomorfných, vegetabilných a antro-pomorfných tvarov v neobyčajnom spojení. Všetky ostatné motívy sú jej absolútne podriadené. Takto dostali novú podobu a význam rôzne druhy ovocia, monštier, emblema-tických symbolov a mnohé iné. Žánrová pestrosť grotesky pre-vzala mytologické námety okrem iného aj so symbolikou víťaz-stva: sfinga, ktorá môže predstavovať bdelosť, inštinkt, ale i zlo s erotickým podtónom, rozporuplnosť nevedomia, zakrý-vanie tajomstva a masku bez individuality. Práve v spojení jej zvieracieho tela s ľudskou hlavou ako božského vládcu predstavuje intelektuálne aj fyzické sily. Gryf má čistú zoomorfnú podobu spojenia orla (hlava a krídla) a tela leva v rôznych variáciách, podoba Pallas Atény predstavuje du-chovnú bojovnosť, dokonalosť a múdrosť. V jej protiklade stojí Chiméra, ako psychická deformácia, ktorú charakterizu-je nekontrolovateľná predstavivosť a jej voľne rozihrané okolité špirálovité krivky symbolizujú nebezpečenstvo myto-logických zvierat chrliacich oheň. Tento antický netvor, symbolizujúci stvorenie – v podobe divej kozy, alebo capa, ničenie – v podobe leva, a zachovania – ako had. Bol to tvor, ktorý je schopný zožrať aj sám seba. Tieto prvky sú vo svojej podstate vysoko kontrastné, vzhľadom na fakt, že znásobujú, alebo deformujú životnú silu v takomto spojení zvieracieho a ľudského prvku, podobne ako aj kentaury, medú-zy, sirény alebo satyrovia. Nemenej dôležitú úlohu zohrávali jednotlivé zobrazenia ľud-ských tvárí v podobe masiek, maskarónov a rôznych grimás. Priamo z divadla boli pretvorené v nástennom maliarstve di-vadelných i profánnych stavieb v Pompejách alebo nádobách a ostatných rituálnych nástrojoch používaných pri bakchaná-liách. Renesancia ich opäť oživila v takmer nezmenených for-mách a v širšom kontexte vlastného motívu. Použitie sa pred-stavilo väčšou dômyselnosťou: špeciálne v ozdobnom kovaní kľúčových dierok na oknách, alebo dverách. Ako zmes výsmechu a hromadnej satiry zakončovali nárožia a konzoly, stredobo-dom pozornosti boli na vrchole stĺpovej hlavice, štítoch a kartušiach a s nemennými vlastnosťami ich rezbári stvárňo-vali na jednotlivých druhoch nábytku.

Stále je to však mas-ka, ktorá tají svoju identitu a vo svojom vnútri je tajomná, neprípustná poznať ju.
Groteska sa javila ako zmes kúzla a fantázie a Watelet ju charakteri-zoval veľmi trefne ako: „určitý druh láskavého výsmechu, ktorý však nevylučuje múdrosť...”
Vo svojej obsahovej nekonečnosti nadobudla novú estetickú kategóriu. Dosiahla stav prepojenia viacerých prvkov komic-kosti, hraničiacej s karikatúrou, bizarnosti v jej neobvyk-lej a nečakanej absurdite, fantastickosti a pitoresknosti, kde boli prvky zároveň podivné a zložito deformované. Všetky tieto prvky dokázali vytvoriť kontrastnú a zároveň protizmy-selnú jednotu .

ZÁVER
Pod vplyvom obnovenia nejakej stratenej slávy sa pretváral aj súdobý náhľad na život. Zdanlivú jednoduchosť svojej for-my a obsahu gréckeho ornamentu oživila renesancia v nadväznosti na nové princípy vnímania a tvorby v maliarstve. S pridaním patričnej nadsázky európskeho kon-tinentu a matematického rádu symetrie a abstrakcie z východu vytvorila neuveriteľnú zmes v jednotlivých druhoch svojej bohatej ornamentiky. Jej najväčšími charakterovými vlastnos-ťami by azda mohli ostať jasnosť a formálna disciplína. Vzhľadom na skutočnosť, že umenie ešte nebolo oddelené od remesla, použitie ornamentu malo absolútne využitie a zase naopak maliari s obľubou dovárali ornamentom svoje obrazy. Dynamika obdobia odzrkadlila taktiež jej charakter. Kým v rannej fáze boli plastické dekorácie a architektonické členenie v rovnováhe, k jej koncu už prekypovala bohatosťou tvarov a nekontrolovateľných rozmerov. Uplatnil sa princíp nepravdepodobnosti, no zároveň vyslovenú fantastickosť nevy-hľadával, keď sa opieral o zaužívané predlohy z antiky. Tou-to nevyčerpateľnou pokladnicou nápadov a inšpiračných zdro-jov nemohol ani nijak inak skončiť, len absolútnym výbuchom nových tvarov a zmyslov v nadchá-dzajúcom období.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk