Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Gotické umenie na Slovensku
Dátum pridania: | 02.01.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ruskova | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 455 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 40s |
Pomalé čítanie: | 14m 30s |
Priečelie chrámu, portál s tympanónom boli bohato zdobené figurálnou a ornamentálnou plastikou. V začiatočnom štádiu mali figurálne plastiky pretiahnuté telo v strnulom postoji, neskoršie sa uvoľnením údov od tela pohyb sôch oživuje. Drapéria zahaľuje takmer celé telo. V neskoršom období sa v gotickom sochárstve často nahrádza realistické zobrazenie postáv naturalistickým. Námety tvorili scény zo života Krista, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie, Posledný súd, postavy Panny Márie s dieťaťom – Madony. Sochami boli vyzdobené oltáre vyrezané do dreva a polychrómované zlatom a živými farbami. Sochy sa vyrezávali v dielňach, z ktorých najznámejšie boli v Košiciach, v Banskej Štiavnici, ale najmä v Levoči, v ktorej pracoval i Majster Pavol. V tejto dielni bol vyhotovený aj krídlový oltár pre Kostol sv. Jakuba.
Odľahčenie stien gotickej architektúry presklením spôsobilo, že nástenné maliarstvo sa začínalo uplatňovať v menšom meradle. Preto sa gotické maliarstvo viac sústredilo na farebnú výzdobu okien. Obľúbené boli najmä maľby na skle s figurálnymi a ornamentálnymi motívmi. Farebnú nádheru zvýrazňuje kontrast olovených pásov, ktoré spájajú farebné sklá okien. Nástenné maľby realizovali temperovými alebo olejovými farbami na kriedovom podklade. Obľúbenými námetmi nástenných malieb bolo zobrazovanie Panny Márie, ale aj bolestné výjavy z náboženského života. Nástenná maľba sa uplatnila aj pri výzdobe domov, zámkov a palácov. Gotickí maliari vytvorili veľké množstvo dokonalých malieb, ktoré našli svoje uplatnenie na krídlových oltároch.
Najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku:
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Stojí na najširšom mieste vretena námestia. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. S jeho výstavbou začali okolo roku 1380 na mieste, kde už predtým stál starší kostol. Ako posledné bolo roku 1508 postavené presbytérium. Dóm je päťloďovou bazilikou, jej stavitelia sa inšpirovali architektúrou Kostola sv. Viktora v Xantene nad Rýnom. Severná loď má impozantnú výšku 59 m. Pri stavbe kostola vznikla významná kamenárska huta. Ich vrcholným dielom je honosný severný portál pre svoju krásu nazývaný Zlatá brána. Časť pôvodného interiéru kostola zničil požiar roku 1556. Zachovali sa však vzácne gotické nástenné maľby z 15. storočia a oltáre. Veľkoleposťou vyniká najmä dvojkrídlový hlavný oltár sv. Alžbety z 15. storočia, ktorý je jeden z najväčších v Európe.
Dóm sv. Martina v Bratislave
Je trojloďový gotický kostol, postavený na mieste románskeho Kostola sv. Spasiteľa. Ďalšia stavebná činnosť románskeho kostola sa neskôr prispôsobila módnejšej gotike.
Zdroje: Karol Thiry, Miroslav Janek – Dejiny umenia a umeleckoremeselnej práce, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1990, Anna Škorupová – Stredoveké umenie, 1974, Alžbeta Güntherová-Mayerová – Po stopách výtvarnej minulosti Slovenska, PALLAS, 1995, Ján Lacika – SLOVENSKO turistický sprievodca, Príroda, 2002, Časopis CESTOVATEĽ, október 2002, M. Ivanová-Šalingová, Z. Maníková – Slovník cudzích slov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo Bratislava, 1990, Internetovské stránky miest Bratislava, Košice, Levoča, Bardejov, Prešov, Banská Štiavnica