Gotický sloh sa najskôr objavil vo Francúzsku – v jeho štýle bol postavený kostol v opátstve St. Denis neďaleko Paríža. Stavba bola uskutočnená v rokoch 1140 – 1144 a kostol bol pre Sugera, opáta zo St. Denis. Nevieme, či základná myšlienka bola sformulovaná Sugerom alebo neznámym staviteľom, ktorý mal stavbu kostola na starosti. V každom prípade opát Suger výsledok ocenil, najmä „nádherný a neprerušený prúd svetla zo žiariacich okien“.

Postupne sa gotický sloh rozšíril do všetkých európskych kresťanských krajín a ovládol Európu až do konca 15. storočia. Počiatok nového slohu súvisel s významným rozvojom miest, obchodu a remesiel a s rastom moci stredovekej šľachty. Strediskami stavebného umenia sa stali stavebné huty. Tu došlo k novátorskému využitiu stavebných prvkov predchádzajúcich období, ako sú rebrová krížová klenba, či lomený oblúk a ich pretvorenie na celkom nový sloh. Manifestom tohto slohu sa stala mestská katedrála. Lomený oblúk, ktorý sa stal charakteristickým znakom gotiky prispel k vertikalizácii stavby a sústredeniu konštrukcie do spleti kamenných rebier a pilierov, čo umožnilo dovtedy nevídané odhmotnenie stavby. Na zachytenie bočných tlakov klenieb slúžil oporný systém. Les štíhlych oporných pilierov ukončovali fiály. Rozmerné okná boli dekorované kružbou a vyplnené farebnými sklami zaliatymi do olova. Vstupy do katedrály korunovali vimperky. Odstupňovaný hlavný portál aj celá stavba bola ozdobená realistickými sochami patrónov a svätcov. Chrliče mali väčšinou podobu pekelných príšer. Interiér katedrály bol zhmotnením súdobých predstáv o Božom kráľovstve. Bohato profilované piliere aj rebrá klenieb rytmizovali neurčito vymedzený priestor zaliaty mystickým farebným svetlom. Obdobie gotiky je aj obdobím hradov a opevnených miest. Budujú sa radnice, tržnice a kamenné domy. Najväčší rozkvet dosiahla gotika vo Francúzsku a v Nemecku. Centrom európskej gotiky boli za vlády Karola IV. a Václava IV. aj Čechy.

Na Slovensku sa prvky gotického slohu začínajú prejavovať už v 13. storočí, ale naplno sa rozvíjajú až v polovici 15. storočia, hlavne na Spiši. K stavbe katedrály síce nedošlo, ale stavali sa početné kostoly v Prešove, Levoči, Spišskej Novej Vsi, Bratislave a Bardejove. Najväčšími stavbami, v ktorých gotika na Slovensku dosiahla svoj vrchol je Dóm sv. Alžbety v Košiciach a Dóm sv. Martina v Bratislave.

Významnú úlohu pri výzdobe chrámu malo sochárstvo.

Priečelie chrámu, portál s tympanónom boli bohato zdobené figurálnou a ornamentálnou plastikou. V začiatočnom štádiu mali figurálne plastiky pretiahnuté telo v strnulom postoji, neskoršie sa uvoľnením údov od tela pohyb sôch oživuje. Drapéria zahaľuje takmer celé telo. V neskoršom období sa v gotickom sochárstve často nahrádza realistické zobrazenie postáv naturalistickým. Námety tvorili scény zo života Krista, Ukrižovanie, Zmŕtvychvstanie, Posledný súd, postavy Panny Márie s dieťaťom – Madony. Sochami boli vyzdobené oltáre vyrezané do dreva a polychrómované zlatom a živými farbami. Sochy sa vyrezávali v dielňach, z ktorých najznámejšie boli v Košiciach, v Banskej Štiavnici, ale najmä v Levoči, v ktorej pracoval i Majster Pavol. V tejto dielni bol vyhotovený aj krídlový oltár pre Kostol sv. Jakuba.

Odľahčenie stien gotickej architektúry presklením spôsobilo, že nástenné maliarstvo sa začínalo uplatňovať v menšom meradle. Preto sa gotické maliarstvo viac sústredilo na farebnú výzdobu okien. Obľúbené boli najmä maľby na skle s figurálnymi a ornamentálnymi motívmi. Farebnú nádheru zvýrazňuje kontrast olovených pásov, ktoré spájajú farebné sklá okien. Nástenné maľby realizovali temperovými alebo olejovými farbami na kriedovom podklade. Obľúbenými námetmi nástenných malieb bolo zobrazovanie Panny Márie, ale aj bolestné výjavy z náboženského života. Nástenná maľba sa uplatnila aj pri výzdobe domov, zámkov a palácov. Gotickí maliari vytvorili veľké množstvo dokonalých malieb, ktoré našli svoje uplatnenie na krídlových oltároch.

Najvýznamnejšie gotické stavby na Slovensku:

Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Stojí na najširšom mieste vretena námestia. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. S jeho výstavbou začali okolo roku 1380 na mieste, kde už predtým stál starší kostol. Ako posledné bolo roku 1508 postavené presbytérium. Dóm je päťloďovou bazilikou, jej stavitelia sa inšpirovali architektúrou Kostola sv. Viktora v Xantene nad Rýnom. Severná loď má impozantnú výšku 59 m. Pri stavbe kostola vznikla významná kamenárska huta. Ich vrcholným dielom je honosný severný portál pre svoju krásu nazývaný Zlatá brána. Časť pôvodného interiéru kostola zničil požiar roku 1556. Zachovali sa však vzácne gotické nástenné maľby z 15. storočia a oltáre. Veľkoleposťou vyniká najmä dvojkrídlový hlavný oltár sv. Alžbety z 15. storočia, ktorý je jeden z najväčších v Európe.

Dóm sv. Martina v Bratislave
Je trojloďový gotický kostol, postavený na mieste románskeho Kostola sv. Spasiteľa. Ďalšia stavebná činnosť románskeho kostola sa neskôr prispôsobila módnejšej gotike.

Gotický kostol zasvätený novému patrónovi sv. Martinovi bol zhruba hotový až na začiatku 16. storočia. V 18. storočí ho barokovo prestavali, ale po požiari v roku 1833 sa pri jeho obnove vrátili k predchádzajúcej gotickej podobe. Významný rakúsky sochár Georg Rapfael Donner vytvoril hlavný oltár a barokovú Kaplnku sv. Jána Almužníka. Veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty, pretože bola súčasťou mestského opevnenia. Na 85 metrov vysokej veži je pozlátený vankúš (2 x 2 m), na ktorom je napodobenina uhorskej kráľovskej koruny na znak toho, že v 16. storočí sa Dóm sv. Martina stal korunovačným kostolom uhorských kráľov. Od roku 1563 až do roku 1830 tu korunovali 11 uhorských panovníkov a 8 kráľovských manželiek.

Kostol sv. Jakuba v Levoči
Patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Okrem samotného chrámu ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou sú diela známeho stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov pútnikov a robotníkov. Najobdivovanejší je hlavný oltár, ktorý je najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho výška je 18,62 metrov. Zapĺňa priestor svätyne od podlahy až po klenbu. Vznikol v dielni Majstra Pavla z Levoče okolo rokov 1508 – 1510. Dokončený bol v roku 1517. Vidieť na ňom, že Majster Pavol dokonale ovládal geometrickú harmóniu gotickej architektúry. Celý je komponovaný podľa sústavy kružníc a trojuholníkov, a preto pôsobí neobyčajne vyvážene. Oltár, hoci je zasvätený patrónovi mesta a kostola sv. Jakubovi Apoštolovi, je v podstate oltárom apoštolov. Oni sú základom jeho ikonografie, vytvárajúcej uzavretý ikonografický program. Po prvý raz sa s nimi stretávame na predele, predstavujúcej Poslednú večeru v okamihu, keď Kristus prednáša tragické slová: „Jeden z Vás ma zradí“. Keďže scéna je podaná už v renesančnom duchu, tieto tragické slová vnímajú iba dvaja apoštoli: Peter, sediaci vedľa Krista a Judáš, ktorému boli slová adresované. Ostatní apoštoli sa navzájom bavia, jedia a pijú, akoby sa nič nedialo. Intímnosť tejto inak verejnej scény ešte zvýrazňuje ornamentika viniča, visiaceho zhora ako záclona. Z technického hľadiska je zaujímavé, že skupiny dvoch alebo troch apoštolov vyrezal Majster Pavol z jedného kusa dreva. Hlavné sochy v oltárnej skrini sú Madona s dieťaťom v náručí, stojaca na polmesiaci s hlavou démona, sv. Jakub a sv. Ján, už v nebi.

Vážnosť postavenia sôch zdôrazňujú aj ich rozmery. Madona je vysoká 2,47 m, sv. Jakub 2,32 m a sv. Ján 2,30 m.

Rímskokatolícky farský kostol sv. Egídia v Bardejove
Je trojloďovou bazilikou zo začiatku 15. storočia. Najcennejšou časťou interiéru chrámu je unikátny súbor jedenástich krídlových oltárov z rokov 1460 – 1520. Hlavný oltár sv. Egídia je novogotický skriňový a štvorkrídlový z roku 1878. Interiér doplňujú viaceré oltárne obrazy, gotické pastofórium a krstiteľnica, gotické súsošie z roku 1479. Exteriér kostola má zachované gotické maľby zo 16. storočia znázorňujúce postavy sv. Krištofa a troch uhorských patrónov – sv. Štefana, Ladislava a Imricha.

Františkánsky kostol Zvestovania Panny Márie v Bratislave
Pôvodná budova Františkánov, ktorí sa v Bratislave usadili už v 13. storočí sa nezachovala. Kostol začali stavať v prechodnom románsko-gotickom slohu okolo polovice 13. storočia a kostol dostavali v roku 1297 v gotickom slohu. Najvzácnejšia z troch pristavaných kaplniek je gotická Pohrebná kaplnka sv. Jána. Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností. Novokorunovaný kráľ peši prešiel z korunovačného Kostola sv. Martina do Františkánskeho kotola, kde pasoval nových rytierov Zlatej ostrohy. Išlo o starobylý obrad, ktorý do Bratislavy preniesli zo stoličného Belehradu. Kostol sv. Mikuláša v Prešove
Je gotický kostol z rokov 1330 – 1340 postavený na románskych základoch. Bol dostavaný v 16. storočí. Hlavný oltár je barokový s gotickými sochami. Nachádza sa v ňom vzácna gotická a ranobaroková výzdoba, maľby a plastiky. Kostol má 66 metrov vysokú neogotickú vežu.

Kostol sv. Kataríny v Banskej Štiavnici
Neskorogotický kostol postavený v rokoch 1488 – 1491, bol vysvätený v roku 1500. Dispozícia kostola je zaujímavá tým, že jeho staviteľ upustil od triumfálneho oblúka a presbitórium spojil s loďou do jedného celku so spoločnou sieťovou klenbou. Zruční kamenári vyhotovili členité portály a pôsobivé figurálne konzoly.

Drevené kostolíky
Drevená sakrálna architektúra na Slovensku je zvlášť výnimočná. Konštrukciou a hodnotným interiérom sa drevené kostoly stali stredoeurópskou raritou. Na týchto drevených stavbách sú jasne viditeľné a poznateľné jednotlivé slohové prvky odvodené z gotických kamenných článkov a výtvarnej podoby.

Drevený kostol sv. Františka Asisského v Hervartove
Je to najstarší drevený kostolík na Slovensku vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa v Hervartove, asi 10 km od Bardejova.

Bol postavený v gotickom štýle okolo roku 1500. Je to zrubová stavba z tisového dreva obitá doskovaním a šindľom, s polygonálnou svätyňou, obdĺžnikovou loďou a štvorhrannou vežou. Interiér je zdobený maľbami. V kostole sa nachádzajú gotické oltárne tabule, obraz Posledná večera, drevorez Kristus na kríži a sv. Juraj, rokokový bohostánok, rokokové svietniky, kalich, figurálny betlehem a zvon z roku 1753.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Gotické umenie na Slovensku