V 50. rokoch 18. st. sa v hudobno-kultúrnych centrách kde sa nachádzali veľké operné domy, zintenzívnili snahy o zmenu koncepcie perného žánru. To sa prejavilo ako rozkol medzi operou buffa a operou seria. Rozporu plná situácia vyplývala zo sociálnych konfliktov, z rastu povedomia i význame vlastného národného jazyka a z politických aktivít.
V Händlovej tvorbe sa to odrazilo na postoji umelca a na ďalšom rozvoji jeho umeleckej produkcie. Prešiel z operného na oratórny žáner a z taliančiny na angličtinu. V nemeckej kultúrnej oblasti i v Taliansku šlo o to, že taliansky skladatelia buffo mohli zhudobňovať text v materinskom jazyku. Konflikt sa prejavoval hľadaním nových kompozičných metód podnecovaných aj v teórií. Rozpoltenosť medzi hudbou a jej akceptáciou artikuluje snaha skladateľov o nájdenie metódy hudobnými prostriedkami vyjadriť štylizáciu v rámci operného žánru, čo napokon ústilo do štýlu opera buffa a seria a vokálno-inštrumentálneho a inštrumentálneho štýlu v ich vzájomnom prepojení smerujúceho do opernej produkcie 19. storočia.
V tomto smere bolo intenzívne novátorské hnutie vo Francúzku. Francúzka opera využívala recitatív, monológ a air, kde mohol skladateľ zaradiť sólový spev. Problematický bol recitatív. Hudba bola závislá viac na slove než kdekoľvek inde. Hudba sa na základe prevahy literatúry stala záležitosťou literátov a filozofov.Reformu vo Francúzku možno sledovať z niekoľkých hľadísk:
- v literárnej spisbe
- prebiehal spor medzi rôznymi estetickými názormi
- riešenie v hudobnej tvorbe nerealizovali skladatelia francúzkeho pôvodu
- snahy o prestavbu
V 50. rokoch bola hudba vo Francúzku predmetom diskusii parížskych salónov. Prvý raz v dejinách kompozície dochádza k úvahám zacieleným na apercepciu hudby. Triumf nového hud. slohu viedol v opere k zvýznamneniu spevu – vokálnosti. Vokálna zložka bola funkčne pripojená k dráme a ko jej neodmysliteľná, podmieňujúca súčasť a využívala sa ako prostriedok na vyjadrenie určitej dramatickej situácie. Text musel byť koncipovaný tak, aby rytmickým spádom, dĺžkou slabík .. bol adekvátny vlastnostiam tvarovaných hudbou.
Pre vývoj opery sa stal pamätný 1, august 1752, kedy bola uvedená La serva padrona a Maestro do musica od G.B. Pergolesiho. Tento dátum sa uvádza ako kľúčový pre začiatok nového operného diania. Príchodom Glucka znamená začiatok uvoľňovania napätia názorov medzi estetikou, myslením a hudobnou produkciou.