Goethe)








Štruktúra – vnútorná väzba a stavba hmoty, ktorá dáva materiálu určité vzhľadové a fyzikálne vlastnosti
Textúra – všetko, čo sa dá chápať ako tkanivo alebo tkanivo vlákien.
Faktúra – charakteristická kresba na povrchu umeleckého diela ako stopa po pracovnej činnosti človeka – po nástroji, po priamom dotyku ruky
Línia – pohyb hmotného bodu v určitom priestore a čase, musíme naučiť deti kultivovane sa vyjadrovať líniu, je základom kresby, grafiky, je zrkadlom dieťaťa – psychológ dokáže vyčítať z nej všeličo.
Škvrna – dynamika vzťahu od bodu k ploche, využíva sa v maľbe
Hmota (masa) – dynamika vzťahov od bodu k priestoru, priestorovú rozpínavosť bodu, vytváranie objemov (sochárstvo, úžitkové umenie)
Tvarové kvality – realizujú sa vo vzťahu k línii, k škvrne a k hmote, rozoznávame tvary lineárne, plošné a priestorové
Svetelné kvality – svetelné hodnoty línie, škvrny a hmoty (zobrazenie ilúzie svetla – použitie zlatej farby v pozadí, použitie skutočného svetla – ohňostroje, farebné vitráže, zrkadlové siene,...)
Farebné kvality – farebné hodnoty línie, škvrny a hmoty, postavenie farby vo farebnom kruhu, základné farebné kvality,...
Povrchové kvality – viažu sa k povrchu hmoty, ktorá je buď nositeľom zobrazenia alebo zobrazením samým.
Priestor – obklopujúci výtvarné diela (hlavne trojrozmerné), v architektúre – atmosféra vnútorného priestoru – dramatická, lyrická, nežná, vzrušujúca, v maľbe, grafike – iluzívny – psychologický priestor
Rytmus – spôsob vytvárania celku, ktorý ustanovuje zmyslovo-názorné a opakovateľné pôsobiace vzťahy medzi časťami rovnakého alebo rôzneho usporiadania a vzťahy častí detailov a celku
Rovnováha – kvantitatívne, vizuálne a psychické vyrovnávanie prvkov umeleckého diela a ich kvalít.
Symetria – forma rovnováhy, ktorá vzniká dosiahnutím identických prvkov na obidvoch stranách osi súmernosti
Napätie – rovnováhu vnímame vtedy, ak hrozí nebezpečenstvo jej narušenia, vzniká napätie medzi skutočným, prípadne očakávaným stavom a stavom ideálnej rovnováhy
Pohyb – ak napätie nadobúda určitý smer – zobrazovanie pohybu a ako vlastný pohyb v diele.
Dynamika – vnútorný pohyb, ktorá vzniká napätím medzi jednotlivými elementmi
Mierka – vzťah rozmerov človeka k výtvarnému dielu
Proporcia – vzťah medzi celkom a jeho časťami s tým zameraním, aby sa tento vzťah stal presvedčivý a z hľadiska príjemcu opticky a psychicky uspokojivý.
Premeny výtvarného umenia:
Ready made – hotový objekt sa stáva výtvarných prvkom
Body art – ľudské telo sa stáva prvkom
Land art – umenie v krajine
Happening – akcia – aj človek, predmety,... umenie akcie
Fotorealizmus
Intermedializa – média (film, divadlo, hudba, video,..)
Multimedialita
Nové princípy organizácie:
- redefinovanie
- ozvlášťňovanie
- seriálovosť (komics)

14. Charakteristika vývoja detského výtvarného prejavu – typické
znaky
Tak ako sa vyvíja psychická a fyzická stránka detskej osobnosti, tak sa vyvíja a mení aj výtvarný prejav.
Sully vystopoval tri fázy vo vývoji detskej kresby:
1. štádium čmáraníc – bez plánu a kontroly, iba hra
2. prvotná náčrtok – abstraktné, schematické
3. obdobie logickej stavby – v tvaroch viac konkrétnosti
Luquet – štyri stupne:
1. realizmus náhodný
2. realizmus nevydarený
3. realizmus intelektuálny
5. realizmus vizuálny
Příhoda – päť stupňov:
1. črtacia experimentácia – kresba tvorená hrubým svalstvom ruky
2. prvotný obrys – kresba má predmetný význam
3. lineárny náčrt – zobrazovanie v podobe schémy
4. realistická kresba – plošné zobrazovanie z predstavy
5. naturalistická kresba – pokus o individualizáciu zobrazovaných objektov.
Vývoj detského výtvarného prejavu je podmienený viacerými činiteľmi – individuálne typologické uspôsobenie, pôsobenie rodinnej, školskej výchovy, vplyv sociálneho a prírodného prostredia, genetické dispozície.
Znaky detského výtvarného prejavu:
1. výtvarný dialóg dieťaťa s kresbou, je veľmi dôležitý – výtvarné vyrozprávanie
2. difúzna kresba – rozptýlená kresba
3. tvarová deformácia – hlavonožce, domček...
4. proporčné deformácie – veľmi citový vzťah vyjadria tak, že nadsadia (napr. hlavu rodinu na obrátku znázornia omnoho väčšiu ako ostatných členov rodiny)
5. transparencia - rontgenová kresba, dieťa kreslí to, čo má v pamäti (Červená čiapočka – nakreslí vlka aj s babičkou v bruchu,..)
6. viacpohľadovosť – na 1 obrátku viac hľadísk, postava spredu – nohy zboku, križovatka zhora, autá zboku
7. automatizmus – mechanické opakovanie prvku (slniečko do rohu)
8. personifikácia -. Poľudšťovanie antropomofrizmus – mačka má korunku na hlave, ceruzka má oči, ústa,...
9. farebnosť – deti preferujú veselé, žiarivé farby, vzťah k farbám sa veľmi mení.
Dieťa netvorí so zámerom vytvoriť umelecké dielo, je to forma hry, aj keď istým spôsobom usmerňovaná. Hovoríme o detských výtvarných prácach.

15. Psychologická typológia detského výtvarného prejavu
Pavlov – štyri typy vyššej nervovej činnosti priradil k 4 klasickým typom temperamentu
1. Sangvinik – je vyrovnaný a pohyblivý typy, vyjadrujúci svoje city živo, je to prispôsobivý typ.