Detský výtvarný prejav v psychodiagnostike a arteterapii
Psychogiagnostika - z detských výtvarných prác možno zistiť veľa informácií o individualite žiaka, či sa dieťa vyvíja normálne, učiteľ môže zistiť len základné odlišnosti, nemôže však určiť diagnózu, ale upozorní školského lekára. Učiteľ si všíma a hodnotí niektoré znaky detského prejavu:
- primeranosť výtvarného prejavu veku dieťaťa
- téma – námet výtvarnej práce – možno identifikovať záujmy, postoje, dieťaťa, emotívne vzťahy, napr. k rodičom, k učiteľovi, spolužiakom, k zvieratám...., agresívne deti zobrazujú rady konflikty, boje, vojny, katastrofy
- kvalita línie – duševné vlastnosti dieťaťa
nadmerné opravovanie, gumovanie, zosilňovanie a tieňovanie – výrazom konfliktových momentov v osobnosti
- využitie plochy papiera – možno posudzovať povahové vlastnosti, napr. depresívne deti väčšinou nevyužívajú celú plochu papiera, umiestnia kresba v určitej, menšej časti
- statická alebo dynamická figurálna kompozícia – statická signalizuje neurotické a schizofrenické deti, dynamická – zdravé deti
- farebná kompozícia práce – duševné poruchy, neurotické deti používajú tmavé, studené farby, agresívne deti teplé farby – najmä červenú,...
- časové zvládnutie výtvarnej práce – rýchlo pracujú napr. deti instabilné, nestále, pomaly pracujú deti s pomalou reakciou a pomalými myšlienkovými pochodmi,...
- kvalita výtvarného prejavu
Dôležitým článkom diagnostickej interpretácie výtvarného prejavu má byť slovný rozhovor s dieťaťom.
Arteterapia – výtvarná činnosť blahodarne pôsobí na duševnú stránku človeka a môže mať aj liečivé účinky. Na základe týchto poznatkov vznikol medicínsky odbor arteterapia – ako osobitná forma psychoterapie, liečenie pomocou výtvarných činností. Liečebný proces vedie arteterapeut, ktorá má špeciálne psychologicko-výtvarné vzdelanie. Je určená pre neurotické deti, deti s poruchami v oblasti afektivity, s emočnými problémami, s poruchami sociálnej adaptácie a pod.

18. Motivácia na hodinách Vv
Úlohou motivácie vo výtvarnej výchove je prebudiť v žiakoch záujem o danú problematiku. Vyvolať citový vzťah a osobnú angažovanosť, aby žiak sám pociťoval potrebu niečo vytvoriť, vyjadriť sa, zaujať stanovisko. Žiaka motivuje na samostatnú tvorbu.
V nižšom veku to môžu byť rôzne pohybové hry, dramatizácia známeho textu, piesne, rozprávky, vedieme dialóg s rôznymi predmetmi a vecami.
V období predpubescencie a pubescencie – potreba prejaviť sa ako osobnosť, mať príležitosť porovnávať sa s inými ľuďmi, vykonávať práce na spôsob dospelých, vytvoriť určitú hodnotu, túžba presadiť sa v danom spoločenskom prostredí. Maľuje zátišie, krajinu, obraz.