Guano Apes
Tí z vás, ktorí nepoznáte Guano Apes sa môžte čudovať, čo to znamená, lebo guano je medzinárodný výraz pre netopierí trus a apes zase anglický výraz pre opice alebo ľudoopov. No vy ostatní viete, že reč je o nemeckej partičke z Nemecka, ktorá hrá tvrdú gitarovú muziku. Najvýraznejšou postavou tejto skupiny je 22-ročná Sandra Nasic, ktorá má priateľa Petra a je veľmi vášnivou snowboardistkou. Okrem toho žije veľmi zdravo- veľa spí, nefajčí a nepije alkohol.
Dennis Poschwatta má 28 rokov a v skupine funkciu bubeníka. So svojími bicími pôsobí ako divé zviera a ak má zlú náladu, radšej mu choďte z cesty.
Henning Rümenapp je 26-ročným gitaristom, ktorý má veľmi kľudnú povahu, čo sa prejavuje najmä pri rozhovoroch. Ostatní ho považujú za „rozhodcu“.
Stefan Ude má 28 rokov a pred nedávnom skončil školu. V kapele je basistom, známym tiež pre super zmysel pre humor, ktorý je za každý žart.
A ako sa títo štyria vlastne dali dokopy?? Stefan a Dennis spolu hrávali ešte kým boli v puberte. Až neskôr sa k nim pridal Henning a spolu založili skupinu. Potom riešili už len jeden problém a to ten najdôležitejší- začali hladať speváčku. V roku 1994 bolo šťastie na ich strane a to v podobe čerstvej maturantky Sandry. Mala úžasný hlas, dokázala zaspievať čokoľvek. A tak, hoci pôvodne chcela Sandra študovať umenie a design v Göttingene, prijala ponuku spievať v Guano Apes s radosťou. Sandra tiež píše texty piesní a scénare k videoklipom.
Začínali ako väčšina kapiel a to tak, že hrávali v rôznych kluboch, až kým sa v roku 1996 nezúčastnili súťaže Local Heroes, organizovanej hudobnou stanicou VIVA, ktorú bezkonkurenčne vyhrali a súčasťou ich výhry bola aj možnosť natočiť videoklip. Guano Apes šancu využili a nakrútili „Open your eyes“, ktorá im otvorila bránu do sveta popularity a slávy, ktorú síce nečakali, ale príjemne sa s ňou zžili. A tak prišla aj šanca nakrútiť celý album „Proud like a God“, ktorý vyšiel v roku 1997. Titulnou piesňou sa stal song „Lords of the boards“, dnes považovaný za hymnu snowboardistov. Album bol propagovaný nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe, ba dokonca v Amerike, kde však vyšiel až v roku 1999.
Potom prišlo obdobie, počas ktorého odohrali veľa koncertov a poskytli množstvo rozhovorov. Po ňom si dali krátku pauzu, po ktorej sa utiahli do malej dedinky v Dánsku, kde začali pracovať na druhom albume.
V krátkom čase splodili dostatok piesní, aby v roku 2000 vydali album „Don´t give me names“, ktorého titulnou skladbou sa stala pieseň „Big in Japan“, ktorú už v 80-tych rokoch naspievala iná nemecká partička, Alphaville. V marci roku 2001 vznikol song „Path vol. II", na ktorom sa podieľala práve Sandra, ktorá tak obohatila svojím skvelým hlasom pieseň fínskej kapely Apocalyptica. Sandra si skladbu sama vybrala a napísala si k nej text. Chalanom sa pieseň páčila nielen pre nový šmrnc, ktorý dostala, ale aj preto, že Sandra si tam pridala pár vlastných tónov..J
V tomto čase mali Guano Apes na svojom konte cenu MTV Europe a ceny Echo a dokonca aj cenu za najlepšiu web stránku nemeckej skupiny. V roku 2001 začali práce na novom albume, ktorý by mal výjsť čoskoro, takže sa máme načo tešiť. Na záver pripájam text (podľla mňa) ich najlepšej piesne, tak si ju vychutnajte..J
LORDS OF THE BOARDS
I've got the snowboard under my feet
I can fly so high, I can fall so deep
But who do I see comin' up the track
A little green man with the snowboard on his back
He said: And now I'm flying like an angel to the sun
My feet are burning and I grab into another world
With the lord of the boards you'll come and get around
With the lord of the boards, go mad like a clown
I can stay behind him if I can
I wanna be a little more than an "also-ran"
Through every curve He's got me beat
And maybe it's time that I accept defeat
And now I'm flying like an angel to the sun
My feet are burning and I grab into another world
With the lord of the boards you'll come and get around
With the lord of the boards, go mad like a clown (4x).
|