Polychorická hudba na Slovensku

Pestovanie polychorickej hudby na Slovensku

Najväčším slobodným kráľovským mestom na Slovensku v 17.storočí so starobylou hudobno – kultúrnou tradíciou bola Bratislava. Bratislava patrila k významným strediskám pestovania polýchorie koncom 16. storočia. Bola korunovačným mestom Uhorska a v priebehu 17. storočia sa tu uskutočnilo 9 korunovácií. Súčasťou korunovačnej omše boli nádherné hudobné produkcie,kde sa polychória mohla zaskvieť v plnom lesku.
Medzi bratislavskými hudobníkmi, ktorí pozdvihli rozvoj pestovania polychórie v meste vynikal Samuel Capricornus považovaný za najväčšiu osobnosť hudobnej kultúry na Slovensku. Jeho pôsobenie znamenalo jedinečný vzrast úrovne hudobnej produkcie v chráme sv.Trojice, kde pôsobil. Z jeho tvorby je najznámejšia zbierka „Opus musicum“, ktorá je reprezentatívnym prierezom jeho tvorby. Nereprezentuje klasickú benátsku polychóriu, ale smeruje k rímskej polychórií. Počas pôsobenia v Bratislave zosumarizoval celú zbierku hudobnín a hudobných nástrojov, evidoval rôzne aj staršie tlače s polychorickou hudbou..
V Bratislave evidujeme ešte 1 rozsiahlu hudobnú pamiatku viachlasných vokálno-inštrumentálnych skladieb 17.str. = „Rukopisný zborník viachlasných skladieb“. Obsahuje 111 duchovných skladieb prevažne koncertantného sólistického charakteru. V týchto skladbách môžeme sledovať pretransformovanie polychorického princípu do vokálno – inštrumentálnej hudby baroka.
Okrem Bratislavy sa pestovala a zapisovala polychorická hudba aj v Nitrianskom Pravne v roku 1641, do Levočského tabulatúrneho zborníka.
Ďalším mestom, v ktorom sa rozvinulo katolícke duchovenstvo najmä po založení Univerzity roku 1635 bola Trnava, kde mala tradícia figurálneho spevu svoje korene od 16. storočia. Rozhodujúcu úlohu v politike tu zohrával rád Jezuitov. V Trnave uchovali vzácny dokument „Inventár hudobnín knižnice jezuitského kolégia“. Prevažujú tu skladby tzv. koncertantného štýlu. Z polychorickej hudby tu nájdeme tlače J. Valentiniho, A. Gessnera, M. Gletleho.
Na severe Slovenska môžeme sledovať pestovanie polychórie v 3 vtedajších stoliciach = liptovskej, trenčianskej, oravskej. Rozvoj kultúry v týchto regiónoch sa rozvíjal v 2 rovinách: 1, v systéme evanielického školstva
2, v hudobnom živote na hradoch a zámkoch
Umelecky aktívni boli tí evanjelickí vzdelanci, ktorí sa podieľali na príprave evaniel. spevníka Cithara Sanctorum – A. Plintovic, J. Lednický, D.S. Horčička …
Vysoké hud.

Kvality boli pripisované Adamovi Plintovicovi – žilinskému organistovi, skladateľovi a tvorcovi duchovných piesní. Komponoval viachlasnú a pravdepodobne aj polychorickú hudbu, avšak dnes sú jeho skladby nezvestné. Ďalšou významnou osobnosťou bol Štefan Pilárik, známy barokový spisovateľ a zrejme aj skladateľ.
Azda najväčšiu úlohu v hud. Živote zohrával palatín Juraj Thurzo= pán Oravy, Bytče a Lietavy. Jeho pôsobenie v prvých dvoch desaťročiach 17. stor. Je sprevádzané aj rozvojom hud, života na jeho panstvách. Na sídle v Bytči mal vlastnú kapelu. Postaral sa o stavbu organa v bytčianskom chráme. Aj HV v bytčianskej škole vynikala. Možnosti na predvádzanie slávnostnej polychorickej hudby v Bytči nechýbali. Medzi honosné patrili svadby 3 thurzových dcér, synoda a pohreb samotného palatína v r. 1717.
Pre poznanie polychorickej hudby na strednom Slovensku máme najmenej priamych hud. správ. Za jedinú informáciu o polychorickej hudbe na strednom Slovensku môžeme považovať Intavolácie viaczborových skladieb v levočskom tabulatúrnom zborníku, ktorý urobil Thomas Gosler v Banskej Štiavnici. Organizácia hud. života sa rozvíjala v 2 rovinách: 1, najpriaznivejšie podmienky pre pestovanie pofónie boli v hospodársky presperujúcich mestách ( Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Ľubietová …)
2, pestovanie polychorickej hudby sledujeme aj v okruhu menších miest turčianskej, novohradskej, zvolenskej a hontianskej stolice.
Prvá informácia o pestovaní 8-hlasnej polychórie a 2-zborovej polychórie pochádza z Kremnice. Kremnická mestská škola vlastnila popri hud. tlačiach aj súborné tlače, ktoré obsahujú i ranné 2-zborové diela. Okrem školského žiackeho zboru, ktorý predvádzal európsku polyfóniu a i, k rozvoju hud. života v Kremnici prispel aj organista a organár
Ján Štirbitz. Rodina Štirbitzovcov zohrávala významnú úlohu v rozvoji organárstva v 17. storočí na Slovensku a jeho 3 synovia boli aj výbornými skaldateľmi.
Peter Stirbitz venoval svojmu rodnému mestu Kremnica 2 rozsiahle hud. diela, ktoré do svojho tabulatúrneho rukopisu zapísal aj Samuel Marckfelner. Prvá z nich je štvorzborová protestantská Missa Brevis s názvom Oficium, druhá je trojzborový vokál.-inštrumentálny koncert Veni Sancte Spiritus pre 12 hlasov = je progresívnejšou polychorickou kompozíciou.
Najdôležitejšou informáciou o polychórií v Banskej Bystrici zo zač. 17. stor. Sú zachované inventáre hudobnín. Tieto skladby sa v Banskej Bystrici aj predvádzali. Váženou osobou tu bol pomerne dlho pôsobiaci kantor Ján Bisakcius, ktorý vyučoval v Banskobystrickej škole v čase jej rozketu.

Ján Bisakcius spolu s Petrom Stirbitzom spolupracovali aj s Pavlom Austerlitzerom ( rektor a predspevák chóru ) a Matejom Wagnerom.
Popri Banskej Bystrici a Kremnici bola 3. výzanmným stredoslovenským mestom Banská Štiavnica. Jej postavenie v pestovaní duchovnej viachlasnej hudby bola na vysokej úrovni. Jediným svedectvom o pestovaní polychórie v Banskej Štiavnici je intavolácia hudobných skladieb thomasom Goslerom, ktoré tu zaznamenal do levočského tabulatúrneho zborníka (sign.3A). Zaujímavá je predovšetkým skladba Georga Seidela „Ecclesiae Vratis Neopolitane Praepositus“.
Priaznivé podmienky pre pestovanie polychorickej hudby mali i ďalšie stredosloven. mestá ako Brezno a Krupina. V rámci celého územia kráľovského Uhorska môžeme sledovať postavenie polychórie najdetailnejšie v regiónoch dnešného východného Slovenska. Do popredia vystupujú dve stolice = Šariš a Spiš s najpriaznivejšími podmienkami, a ďalšie tri stolice = Zemplín, Abov a Gemer – tvorili hraničné územie.
Hudobná kultúra Šariša sa rozvíjala najmä v troch slobodných mestách: Prešov,Bardejov a Sabinov. Zaujímavé sú však aj mestečká v okolí: Brezovica, Hertník a Lipany s kvalitnými hudobnými tradíciami. Prešov patril v 17. storočí počtom obyvateľov i svojím remeselným a obchodným obratom k najväčším a najprosperujúcejším mestám Kráľovského Uhorska. Bohaté hudobné tradície mesta nadviazali na rozvinutý hudobný život protestanského školstva. V Prešove vynikal organista a skladateľ Juraj Plotz. Vyhotovil hudobný inventár, ktorí poskytuje jedinečné svedectvo o vyspelej úrovni pestovania polychórie v Prešove. Obsahoval najmä tlače s polychorickou hudbou nemeckých protestantských skladateľov. V Prešove vlastnili i talč S. Capricorna „Opus Musicium“, ktorý daroval kostolu Matiass Zimmerman, bývalý prešovský diakon. Priaznivé obdobie predvádzania polychórie v hudobnom živote Prešova predstavovalo v 17. storočí 50-60 roky. Nastali tam určité reformy v oblasti školstva. Túto reformu vypracoval Ján Bayer, Izák Cabalus, Eliáš Zadiver. Zachovali sa rôzne školské hry, ktoré obsahujú údaje o speve, nástrojovom a orchestrálnom sprievode. Veľkou príležitosťou, kde mohla polychória zaznieť v plnom lesku boli celomestské slávnosti, vrcholné liturgické podujatia v hlavnom chráme sv. Mikuláša, ale taktiež i menovanie nového richtára. Ďalším z východoslov. Miest, v ktorých môžeme sledovať bohatý rozvoj hudobnej kultúry 16. storočia bol Bardejov. Základ vokálnej polyfónie tu položil v pol. 16. storočia ideológ, pedagóg a hud. kritik Leonard Stochel. Napísal 4 teoretické práce o hudbe a 7 hud.-teoret. Spisov.

Pre výskum polychorie na Slovensku sú obzvlášť cenné skladby domácich hudobníkov A. Neomanna, Z. Zarevutia, a J. Šimbrackého.
Andreas Neomann bol 1. bardejovským organistom, ktorého poznáme od 17. storočia po mene. O tom, že bol činným hudobníkom svedčia zoširy, ktoré obsahujú fragmenty jeho troch 8-hlasných skladieb napísané pre 2-4 hlasné zbory. Tieto fragmenty Neomanových skladieb predstavujú najstaršiu znotovanú polychóriu slov. autora zo 17. storočia. Po odchode A. Neomanna prijal miesto organistu v Bardejove Zachariáš Zarevutius. Z jeho tvorby sa nám zachovalo len 9 kompletných skladieb. Technikou polychórie je komponovaných 8 z nich. Obdobie pôsobenia Z.Zarevutia v Bardejove je vrcholným obdobím pestovania polychórie v tomto meste. Zarevutius vynikal nielen v umení kompozície, ale aj v interpretačnom organovom umení. V súvislosti s výskumom polychŕie v Bardejove je zaujímavé sledovať rozvoj hud. kultúry mesta. V porovnaní s Prešovom, kde sa v 17. storočí vytvorili 3 nár. evanielické cirkvi Slovenska, Maďarska a nemecká, v Bardejove dominovali 2 národnosti: Nemecká a Slovenská. Najbohatšiu vrstvu tvorili nemci, ktorí si germanizačnými tlakmi chránili svoje výsadné postavenie. Slovanizačný proces sa však v tomto období už nedal zastaviť. Slováci mali v Bardejove svoj vlastný kostol, kazateľa a neskôr aj organistu Juraja Surmu.
Národnostné pomery v Bardejove jednoznačne dokazujú permanentnú prítomnosťou slovenského prvku hud. živote mesta a v rukopisných hudobninách z Bardejova sa zachovali výrazné stopy po hud živote slovenskej evanjelickej obce. Okrem skaldby MatiassaRozkossna svedčia o tom aj 2 dvojzborové skladbyso zachovaným slovenským textom.
Snáď najmenej správ o pestovaní polychórie vo východosloven. Mestách máme z Košíc. Mesto bolo v tomto najviac postihnuté reformačnými spormi i náboženskými rozpormi.Pomerne veľký podieľ maďar. Obyvateľstva sa tu hlási ku kalvinizmu, nemci k luteránskej cirkvi. Už od r. 1601 sa tu usadili aj Jazuiti. Jedným z priamych dôkazov o predvádzaní polychórie v Košiciach sú 2 kodexy duch. spevov z konca 16. storčia.
Z mestských hudobníkov poznáme trubačov, kantorov a organistov (len sporadicky): Alexander Puschel, Samuel Capricornus, Andrej Stirbitz.