Taká bola aj jeho hudba. Narodil sa 19. decembra 1770 v Bonne. Jeho otec bol tenoristom v dvornej kapele na dvore kolínskeho arcibiskupa. Vychovával ho ako zázračné dieťa a už ako trinásťročný sa stal organistom a hráčom na violu. Roku 1787 ho arcibiskup poslal do Viedne, aby pokračoval v hudobnom vzdelaní u Mozarta. Natrvalo sa presídlil do Viedne až roku 1792. Čoskoro sa stal známym a všade vyhľadávaným. Mal prístup do všetkých významných viedenských palácov. Bohatí priatelia kráľovsky honorovali jeho skladby a krásne ženy vzdávali hold jeho géniovi. Napriek tomu sa cítil nešťastný. Mal len 26 rokov a už sa začali objavovať prvé problémy so sluchom. Bolo to hrozné. Ako tridsaťdvaročný napísal svoj testament, ktorý sa zachoval až do dnešných dní : „ Ó, vy ľudia, ktorý ma vyhlasujete za nevraživého, zanovitého alebo mizantropa, ako mi krivdíte. Vy nepoznáte skrytú príčinu toho, čo sa vám navonok zdá. Moje srdce a moja myseľ boli od detstva predurčené pre nežný cit láskavosti, ba i veľké činy som bol vždy ochotný konať. Ale uvážte len, že už šesť rokov môj nevyliečiteľný stav. . . . „ Hluchota vysvetľuje mnohé v Beethovenovej povahe : prinajmenšom jeho čudáckosť, prepiatosť a prehnanosť.