V rámci dejepisectva by si mnoho historických osobností zaslúžilo, aby sa odkaz ich diela, učenie a hlavne reflektorovanie nasledovníkmi dostali do samostatnej dejinnej kapitoly. Medzi nich bez pochyby patrí aj Leonardo da Vinci. Dňa 15. apríla sa narodil naozajsný uomo universale. Ako každý umelec, aj on bol nestály, vrtkavý, pri ničom dlho nevydržal, bol samotárom. Mal strach z davu, hluku ulice. Čo jeho život viedlo k aktivite, čo ho motivovalo, to bola príroda. ,,Je večná. Neporušuje svoje zákony“, vravieval. Človeka pokladal za vrcholný výtvor prírody, ktorý do nej neodmysliteľne patrí. Podľa Leonarda je príroda aj matkou všetkých vedomostí, vzor pre umelca. Pochopil, že ju treba skúmať, učiť sa rozumieť jej. Takto sa dostal až k fyzike (k mechanike, optike), robil množstvo pokusov, pozorovaní. Bol dosť zvedavý a premýšľavý, aby nakoniec sám, takto inšpirovaný začal zostrojovať rôzne mechanické zariadenia. Pokúšal sa konštruovať lietadlo, padák, ponorku, stroj na rýpanie hliny, ale i vojenské stroje. Inšpiroval ho aj tkáčsky stav. Jeho bádateľské pokusy by sa pokojne dali nazvať prvou fázou vedecko technickej revolúcie. Keď žil na dvore Sforzovcov v Miláne, alebo na dvore francúzskeho kráľa Františka 1., - aby svojich mecenášov potešil a získal od nich peniaze na vedu a seriózne umenie – spravil napríklad delo, ktoré vystreľovalo ozdoby.
,,Veda je dcérou skúseností“, tvrdil. S prírodou a fyzikou súvisel aj jeho záujem o ľudské telo, jeho stavbu, princípy fungovania. Pretože sa zúčastňoval na tajných pitvách, udali ho pápežovi.
O to, že žil a pracoval rád, svedčia aj jeho básnické pokusy. Veril v silu človeka, v jeho schopnosti – vážil si rovnako mužov i ženy , zobrazoval ich plných citu i života. ,,Človek je ako boh – tvoriteľ“. Koncom renesancie si mohol dovoliť povedať takúto kacírsku vetu. Bol povestný aj svojim odporom k šľachte, cirkevnej moci, nenávidel obmedzenosť, nebol práve nábožensky založený.