Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov už poslucháčovi nepripadali prvky free jazzu nestráviteľné. k priekopníkom free jazzu patrili altsaxofónista Ornette Coleman (1930), tenorsaxofónista Archie Shepp (1937) a pianista Cecil Taylor, ktorí museli v šesťdesiatych rokoch o svoje uznnie bojovať. Free jazz sa síce zmenil no pretrváva dodnes.
Na začiatku sedemdesictych rokov sa zdalo, že jazz prestáva oslovovať mladého posucháča. Na scénu totiž nastupuje rock, mladý hudobný štýl stavajúci rovnako ako jazz na afroamerických základoch, no vyznačoval sa svojou jednoduchosťou. Koncom šesťdesiatych rokov začali mladí hudobníci počúvať jeden druhého a zistili, že jazz a rock majú veľa spoločného a môžu sa navzájom obohatiť. A tak sa zrodilo jedno najväčších prekvapení v dejinách jazzu. Jazz začal preberať rockovú rytmiku a elektronické nástroje. Rocku sa zapáčilo náročnejšie muzikantstvo jazzu.Došlo ku kompromisu a vznikol nový hudobný prúd jazz rock alebo elektrický jazz. Jazz rock sa stal mimoriadne rozšíreným. Jazz rockové nahrávky sa vyšvihli na špičky rebríčkov najpredávanejších albumov. Rozhodujúci podnet k vzniku jazz rocku dal Miles Davis. Jazz rock produkovali takisto pianista Chick Corea (1941) so svojou skupinou Return to Forever alebo gitarista Carlos Santana (1947), ktorý do jazz rocku pridal aj latinsko - americké prvky.
V dnešnej dobe prežívajú všetky druhy jazzu od tradičného neworleánskeho jazzu až po jeho ‘kríženecké’ formy. Znova sa stáva populárnou hudbou s rôznorodým obecenstvom. Vznikajú nové jazzové skupiny a orchestre hrávajú najznámejšie jazzové skladby. Prekvitajú elektrické no i inštrumentálne formy jazzu. Jazz sa hráva v kluboch a koncertných sálach a má veľký úspech. Európski hudobníci sa stávajú rovnajo úspešnými ako ich černošskí kolegovia. Jazz sa stal meddzinárodným hudobným štýlom, ktorý je populárny po celom svete. Jazz si dokázal zachovať svoje čaro a prispôsobiť sa vkusu poslucháča a dobovým trendom.