Hlavné Námestie v Bratislave

Hlavné námestie stredovekého mesta dodnes tvorí centrum historického jadra. Na tomto námestí sa od 14. storočiaodohrávali najdôležitejšie udalosti v meste. Okrem neodmysliteľných trhov sa tu konali všetky zhromaždenia, oslavy, ale aj popravy. Všetky domy na námestí majú staršie gotické jadro, viaceré domy boli pôvodne ešte pred opevnením mesta budované ako obranné domy s vežou. V centre námestia stojí pieskovcová renesančná Maximiliánová fontána s kruhovou nádržou. Fontánu dal postaviť cisár Maximilián II. po požiari, ktorý vznikol v Bratislave počas jeho kounovácie. Autorom fontány je rakúsky kamenár Ondrej Lutringer z Deutsch Altenburgu. Fontána je ozdobená sochou, ktorá znázorňuje cisára Maximiliána II. v podobe legendárneho ochrancu miest rytiera Rolanda. Stará radnica

Dominantou Hlavného námestia je Stará radnica, ktorá vznikla v 15. storočí spojením niekoľkých meštianskych domov do jedného celku. Jej jadro tvorí dom s vežou, postavený v polovici 14. storočia richtárom Jakubom. Veža Starej radnice patrí medzi najznámejšie symboly nielen Starého Mesta, ale i celej Bratislavy. Prešporok bol prvým mestom v Hornom Uhorsku, ktoré malo vlastnú radničnú budovu. Jej terajšia podoba je však výsledkom zložitého architektonického vývoja s mnohými prestavbami a úpravami. Stará radnica vlastne vznikla spojením viacerých domov do radničného komplexu. Najstarším z nich bol dom richtára Jakuba II., neskôr mesto pripojilo susedný Ungerov dom a Pawerov dom. V 14. storočí sa do veže vstupovalo na poschodí, kde sa nachádzal kozub. Päť poschodí veže bolo delených trámovými stropmi. Na štvrtom poschodí sa nachádzal prevet orientovaný do malého nádvoria, uzatvoreného vzadu murovaným hospodárskym objektom. Celá zastavaná plocha s vežou, nádvorím a hospodárskym objektom nepresahovala rozmery 20 x 15 m a dookola ju lemovalo opevnenie, ukončené podobne jako veža na korune cimburím. Pevnostný charakter objektu dodnes dokladajú šikmé prieduchy hospodárskej stavby, vyúsťujúce navonok iba v hornej časti hradby. Dnes neodmysliteľný vstup do radnice z Hlavného námestia vznikol vybudovaním radničného podjazdu v roku 1442. Neskôr sa ešte radnica rozšírila o priestory Apponyiho paláca. Poslednú väčšiu rekonštrukciu realizovali v roku 1912. Pri obnove fasády veže sa zachovala vmurovaná delová guľa z čias ostreľovania mesta napoleonskými vojskami v roku 1809, ale aj tabuľa s ryskou, kam až siahala voda počas veľkých záplav v roku 1850.

Základnou budovou Starej radnice, ako už bolo spomenuté, bol dom richtára Jakuba, ktorý mesto získalo po častiach na dvakrát. Jeho druhú polovicu mesto kúpilo v roku 1421. Na pomerne širokej novej parcele, ktorá tvorila celú jednu stranu námestia, nastali postupne zásadné úpravy starých domov, aby sa získali všetky potrebné priestory. Na prvom poschodí, smerom od veže, s oknami na námestie, boli najreprezentačnejšie siene – radničná kaplnka s polygonálnym východným záverom a arkierom, ďalej sieň radnice so štyrmi oknami do námestia a z nej prístupná ďalšia sieň so štyrmi zahrotenými oknami a celou fasádou patriacou k pôvodnému samostatnému domu. Severný trakt mal prízemie čiastočne otvorené do nádvoria oblúkmi, kde boli delá. Nová strecha nad vytvoreným komplexom mala pilovitý tvar s hrebeňmi kolmými na fasádu, cez ktoré presahovali kamenné figurálne chrliče. Podľa zachovaných fragmentov architektonického členenia a maľovanej výzdoby bola radnica v 15. storočí významnou budovou mesta. Na stenách radničnej siene sa zachovali kompozície rastlinných motívov vo forme zelených rozvilín a celý vnútorný priestor kaplnky pokrývali maľby. Na zachovaných stenách sa nachádzajú zvyšky obrazov z pašijového cyklu. V sanktuáriu, ktorého segmentovaný tvar klenby i malé oblé prípory nám znovu pripomínajú prvky z Bratislavského hradu, boli celé steny, klenba, ako ajvšetky architektonické detaily, vrátane hlavíc, polychrómované. Aj fasády radnice boli bohaté na detaily. Smerom do námestia sa v kvádrovanej stene návzájom skoro dotýkali maľované pasparty okien s vimperkami a po ich okrajoch boli fiály. Na nádvorí radnice sa architektonicky uplatnil predovšetkým záver kaplnky so zahrotenými oknami, piliérmi, zakončenými fiálami a plastikami. Mestské múzeum

Mestské múzeum je najstarším dodnes existujúcim múzeom v Bratislave. V priestoroch sa nachádza expozícia histórie mesta od najstarších čias až po súčasnosť. Súčasťou radnice je aj mestský archív, ktorý uchováva materiály dokumentujúce politické, sociálne, hospodárske a kultúrne dejiny mesta, Bratislavskej society, rodov i jednotlivcov od polovice 12. storočia. V podzemí sa nachádza expozícia feudálnej justície, ktorá približuje doklady o stredovekom súdnictve a jeho právomoci v Bratislave. V úzkej uličke na Hlavnom námestí sa nachádza rokokový palác Juraja Apponyiho, v ktorom je dnes špecializovaná expozícia, približujúca vyše 2000-ročnú tradíciu vinohradníctva a vinárstva na území mesta a jeho okolí. Františkánsky kostol

Dostaneme sa k nemu Uršulínskou ulicou.

Je to gotický kostol, ktorý bol vysvätený za prítomnosti uhorského kráľa Ondreja III., ktorý udelil Bratislave mestské privilégiá v roku 1291. Kostol bol v priebehu storočí viackrát upravený, dodnes sa však zachovala samostatná kaplnka sv. Jána Evanjelistu. Táto gotická dvojpodlažná kaplnka zo 14. storočia, ktorá patrila rodine bratislavského richtára je jednou z najkrajších ukážok gotickej architektúry na Slovensku. Mirbachov palác

Oproti kostolu na františkánskom námestí stojí jeden z najkrajších rokokových palácov v Bratislave – Mirbachov palác z 18. storočia. Palác vlastnilo viacero majiteľov. Podľa želania posledného z nich, grófa Mirbacha, zriadilo v ňom mesto galériu.