referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Český symbolizmus
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: music
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 595
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.5
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 4m 10s
Pomalé čítanie: 6m 15s
 

V kulte krásy a umenia, ktorý sa prejavuje v celej prvotine sú zreteľné stopy filozofa SCHOPENAUERA, ktorý zo svojho absolútneho pesimizmu vynímal práve len oblasť umenia a stopy vykupiteľského ponímania umenia z esejí CHARL BODLÉRA. Pohyb Březinovho myslenia je od pesimizmu k svetlejším, ale mystickým extáznym zbierkam SVÍTÁNÍ NA ZÁPADĚ (1896) a VĚTRY OD PÓLŮ (1897). Z týchto mystických výšin sa vracia späť k ľudskému rodu v zbierke STAVITELÉ CHRÁMU (1898). Trvá tam rétorický princíp, tón vznešenosti, napätie mysliteľskej energie.
Sociálny charakter a význam nadobudla básnická kniha RUCE (1901). Ústredným symbolickým motívom sú ruky tvoriace reťaz a obopínajúce celú zem. Březina prešiel veľkú vzdialenosť od prvej zbierky k tejto. Jeho symbolický obraz človeka je teraz optimistický - je to optimizmus vybudovaný na predošlej skepse.
Z básnikovho diela zostala českej poézie ako trvalý odkaz bohatá a jemná kultivovanosť básnického jazyka, verše, hudobnosť, veľká fantázia, ale tiež intelektuálnou skladobnosťou vybavená metafora.






PRÓZA

V próze 90-tych rokov bol stále pretrvávajúcim smerom realizmus, ale s postupujúcou vnútornou diferenciáciou, ktorá závisela od toho, ako dokáže umelec preniknúť do psychológie ľudí svojej doby, na akom základe prebiehajú dejinné procesy a kam smerujú.
Idylickú harmóniu malomeštiackej rodiny v pražskom prostredí udržovali romány IGNÁTA HERMANA, z ktorých najväčší ohlas dosiahli románové príbeh OTEC KONDELÍK A ŽENICH VEJVARA (1898) a TCHÁN KONDELÍK A ZEŤ VEJVARA.
Prozaické dielo TEREZY NOVÁKOVÉ rozvíja tradíciu realistickej prózy, s dedinskou problematikou, ale otvára už aj výhľad do premeny spoločenských vzťahov a perspektív, s hlbšou psychologickou povahokresbou vybraných ľudských typov. Do tohto vývoja sa výrazne zapísal VILÉM MRŠTÍK, predstaviteľ hlavne naturalistického smeru nástupu moderny.
Napísal romány: SANTA LUCIA (1893) - ide o individuálny, osamotený a nakoniec predčasne končiaci zápas hrdinu. V románe MRŠTÍK zobrazil príbehy študentov, ktorí prichádzajú do Prahy na vysokoškolské štúdium.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.