Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Český symbolizmus
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | music | ||
Jazyk: | Počet slov: | 595 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 2.5 |
Priemerná známka: | 3.00 | Rýchle čítanie: | 4m 10s |
Pomalé čítanie: | 6m 15s |
V kulte krásy a umenia, ktorý sa prejavuje v celej prvotine sú zreteľné stopy filozofa SCHOPENAUERA, ktorý zo svojho absolútneho pesimizmu vynímal práve len oblasť umenia a stopy vykupiteľského ponímania umenia z esejí CHARL BODLÉRA. Pohyb Březinovho myslenia je od pesimizmu k svetlejším, ale mystickým extáznym zbierkam SVÍTÁNÍ NA ZÁPADĚ (1896) a VĚTRY OD PÓLŮ (1897). Z týchto mystických výšin sa vracia späť k ľudskému rodu v zbierke STAVITELÉ CHRÁMU (1898). Trvá tam rétorický princíp, tón vznešenosti, napätie mysliteľskej energie.
Sociálny charakter a význam nadobudla básnická kniha RUCE (1901). Ústredným symbolickým motívom sú ruky tvoriace reťaz a obopínajúce celú zem. Březina prešiel veľkú vzdialenosť od prvej zbierky k tejto. Jeho symbolický obraz človeka je teraz optimistický - je to optimizmus vybudovaný na predošlej skepse.
Z básnikovho diela zostala českej poézie ako trvalý odkaz bohatá a jemná kultivovanosť básnického jazyka, verše, hudobnosť, veľká fantázia, ale tiež intelektuálnou skladobnosťou vybavená metafora.
PRÓZA
V próze 90-tych rokov bol stále pretrvávajúcim smerom realizmus, ale s postupujúcou vnútornou diferenciáciou, ktorá závisela od toho, ako dokáže umelec preniknúť do psychológie ľudí svojej doby, na akom základe prebiehajú dejinné procesy a kam smerujú.
Idylickú harmóniu malomeštiackej rodiny v pražskom prostredí udržovali romány IGNÁTA HERMANA, z ktorých najväčší ohlas dosiahli románové príbeh OTEC KONDELÍK A ŽENICH VEJVARA (1898) a TCHÁN KONDELÍK A ZEŤ VEJVARA.
Prozaické dielo TEREZY NOVÁKOVÉ rozvíja tradíciu realistickej prózy, s dedinskou problematikou, ale otvára už aj výhľad do premeny spoločenských vzťahov a perspektív, s hlbšou psychologickou povahokresbou vybraných ľudských typov. Do tohto vývoja sa výrazne zapísal VILÉM MRŠTÍK, predstaviteľ hlavne naturalistického smeru nástupu moderny.
Napísal romány: SANTA LUCIA (1893) - ide o individuálny, osamotený a nakoniec predčasne končiaci zápas hrdinu. V románe MRŠTÍK zobrazil príbehy študentov, ktorí prichádzajú do Prahy na vysokoškolské štúdium.