Aby sa takáto plnohodnotná recepcia mohla uskutočniť, je potrebná vo väčšine prípadov interpretácia – verbálny, slovesný výklad diela. Existujú diela, ktoré stačí vizuálne vnímať, prípadne stotožniť sa s nimi, ako napríklad pri krajinomaľbe alebo portrétoch. Ako sa ďalej uvádza v už spomínaných učebných textoch: „Tieto diela nepotrebujú verbalizovanú podobu interpretácie na to, aby sme do nich vstúpili, lebo v nich prebieha interpretácia v podvedomí ľudskej psychiky súčasne s ich vnímaním alebo prežívaním.“ Je však ťažké presne určiť, ktoré umelecké dielo má pre ktorého príjemcu spomenutý charakter. Je predsa všeobecne známe a určite to všetci poznáme, že človek nie je v každom okamihu schopný rovnako prijímať to ktoré umelecké dielo. Je na to potrebné duševné naladenie. V jednej chvíli má človek náladu na hudbu, v inej na poéziu. Stane však i to, že stojíme pred umeleckým dielom, povedzme básňou, bezradne. Dielo nás vôbec neosloví, je nám ľahostajné, alebo nechápeme, čo sa nám snaží autor prostredníctvom diela povedať. Tu by nám mala pomôcť interpretácia. Pomocou nej dekódujeme neznáme znaky v diele, prípadne nás môže i naladiť na vnímanie.

4. Iba matematika?

Na tomto mieste je zaujímavé sa vrátiť na úvod práce, k myšlienke, že súčasné umenie používa formy a priestory fyziky, nie prirodzené umelcové vnemy, ale znalosti techniky a fyziky. Upriamuje svoju pozornosť od predmetov sveta k ich štruktúram.. Zaujímavé sa to javí v porovnaní s básnickou zbierkou, o ktorej bude ďalej reč. Autorovi sa totiž podarilo skĺbiť svoje prirodzené vnemy so znalosťami fyziky a matematiky. Práve pre túto zaujímavú jedinečnosť sú básne vhodné k bližšej interpretácii.
Iba matematika je názov básnickej zbierky – prvej publikácie mladého básnika Rudolfa Hauzera. Ide o tri desiatky básní, v ktorých sa autor zaoberá vzťahom medzi mužom a ženou a už z názvu zbierky vyplývajú technické inšpirácie. Sú nimi matematika a astrofyzika. Ide teda o pokus s poéziou ozvláštnenou o tieto nové rozmery. Autor sa pokúša pozrieť sa na vzťah muža a ženy nie zo sociálneho hľadiska, ale z hľadiska vedy. Čitateľ má už po prvých kontaktoch s básňami pocit, že sú písané jednoducho. Zložitosť je akoby zámerne vymazaná, pritom tu nechýbajú hlboké myšlienky. Skôr ide o spôsob písania v ktorom, ak človek ovláda základné matematické pojmy, či pojmy z astronómie, má to jednoduchšie. To ale neznamená, že sú básne pre ostatných nadostupné na pochopenie. Skôr naopak. Autor akoby si za hlavnú úlohu určil jednoduchosť.