Ich heslom bolo „umenie pre umenie“. Bolo to obdobie hustého vstrebávania vtedy indexových autorov z trnavskej knižnice Spolku sv. Vojtecha. Tak sa Hauzerovi dostali do rúk autori ako B. Kafka, či G. Bachelard so svojou Psychoanalýzou ohňa. Ďalší so skupiny zaobstarali takmer kompletné dielo Thákura a Hesseho, či amerických beatnikov, napr. Ferlinghetiho, ktorého mal Hauzer pri posteli na študentskom internáte takmer neprestajne rozčítaného. Všetci daní autori usmernili cestu budúcemu básnikovi. Celá skupina sa začala samostatne so svojimi poetickými výtvormi zúčastňovať súťaží umeleckej tvorivosti vysokoškolákov. Hauzer si niekoľko raz odnáša z Prešova cenu. V tomto období takisto participuje na obsahu školského časopisu a pokúša sa o presadenie s vlastnou tvorbou vo vybraných časopisoch, čo sa nakoniec podarí debutom v literárno- kritickom časopise Romboid v roku 1988, v roku ukončenia štúdia na Ped. fakulte, na katedre špeciálnej a liečebnej pedagogiky.
Počas vojenskej služby sa Hauzer zúčastňuje armádnej súťaže umeleckej tvorivosti, úspešne postúpi s autorským čítaním svojich veršov za doprovodu gitarovej a huslovej hry známej pražskej porevolučenj skupiny „Psí vojáci“ do celoštátneho kola, kde získava čestné uznanie.
Od roku 1989 je Hauzer zamestnaný ako terapeut v ústave soc. starostlivosti, kde prežíva šesť rokov. Prostredie ťažko mentálne postihnutej mládeže necháva stopy i na jeho ďalšej tvorbe. V období na začiatku deväťdesiatych rokov začína Hauzerova úspešná spolupráva s literárno- filozofickým časopisom Tvorba T, kde uverejňuje svoje básne a rozhovory. Cez redaktorov časopisu sa jeho poézia dostáva do rúk niektorých popredných predstaviteľov slovenskej kultúrnej scény. V týchto rokoch začína aj s prózou. Jedna z prvých jeho poviedok „Nebyť jej“ je uverejnená v časopise mladej literatúry Dotyky, čo mu zabezpečí finálovú účasť na celoslovenskej prehliadke mladej tvorby „Jašíkové Kysuce“. Tu sa stretáva s tiež vtedy ešte len začínajúcim autorom P. Rankovom, ktorý v polovici dev. rokov získava prestížnu Kraskovu cenu. Ich umelecké priateľstvo je finalizované v podobe Rankovovho predslohu k básňam v Hauzerovej prvotine „Iba matematika“ z roku 2003.
Nasledujúce obdobie po ukončení spolupráce s Tvorbou T je charakterizované spoluprácou s denníkom Sme a Sme na nedeľu, v podobu literárnych recenzií. Toto obdobie je zavŕšené Hauzerovou pravidelnou rubrikou. Po tomto období, čoby už ako zamestanec pedagogicko-psychologickej poradne tvorí viac prozaických útvarov.