Nakoniec, prečo nevyjadriť odmietnutie touto formou?

KOZMICKÝ PRACH
ako medzi hviezdami,
kde nič nie je okrem vákua,
antihmoty a
akejsi neidentifikovateľnej
príťažlivej sily,
samozrejme, že hovorím o tebe,
o tom prachu,
v ktorý ma dennodenne obraciaš,
aby si si ma opäť sypala na hlavu,
kto je teda na vine? a ja ti na to:
uver dnes niečo dobré na víne,
ľahneme si k tomu a budeme pozerať
na hviezdy

- V tomto prípade sa môže zdať, že autor naznačuje dialóg medzi manželmi. Na prvý pohľad by mohlo ísť o hádku, keďže sa spomína „kto je teda na vine?“ Môže však ísť i o zamilovanú konverzáciu. Ako prvý prehovorí manžel. Ten definuje spoločný vzťah, ktorý má z času na čas problémy. Manželka však zakaždým odpúšťa. I keď cíti voči manželovi hnev a „obracia ho na prach“, v zápätí sa všetko vysvetluje, dochádza ku harmónii a ten prach si manželka z lásky „opäť sype na hlavu“. Z otázky „kto je tada na vine?“ je zrejmé, že za hádky môže vo väčšine prípadov manžel. Ten namiesto odpovede na otázku hovorí o jedle, ktoré má byť začiatkom romanticky prežitého večera. Týmto spôsobom akoby si chcel udobriť svoju ženu. Básnik používa metafory, príjemné slovné hračky spojené s väčnosťou vesmíru, ktorá je v tomto prípade možno vzorom pre väčnosť manželského vzťahu.

7. Záver

Pavol Rankov uvádza, že postmoderní kultúrni tvorcovia sa do svojich diel snažia vložiť tzv. dvojitý kód, aby oslovili a zaujali rovnako masové publikum, ale aj vzdelanú elitu. Týmto spôsobom kódovania vytvárajú dielo, ktorého znakovú štruktúru môže recipient vnímať tak, že pod prvoplánovým významom nájde ešte spodnú, hlbšiu významovú štruktúru. Umelci neustále hladajú nové cesty prístupu k umeleckým dielam. Cesty, ktorými by sa dostali čo najbližšie k prijímateľovi. Cesty, ktorými by dokázali osloviť množstvo ľudí. Pre umenie súčasnosti je teda typické Habermasom zatracované experimentovanie. V poézii, ako sme sa o tom mohli presvedčiť, to platí rovnako. Na príklade básnika Hauzera sme okúsili kreativitu, ktorá je však ako aktualizácia pojmov a prístupov potrebná pre silu v uvedomovaní si diela. A v tom je možno návod na to, aby sa i poézia, ako nemoderná časť umenia stala prijímateľmi vo veľkej miere vyhladávanou.
Seminárna práca mala za úlohu odhaliť situáciu a postavenie poézie v súčasnom svete. V konečnom dôsledku, vychádzajúc zo zistení však i okrajovo navrhla možnosť zlepšenia situácie v danej problematike. Pritom sa neuvádza definitívny záver, len sa navrhuje možná cesta. Záver teda ostáva otvorený a uvedenie jednotlivých častí, alebo celej práce do kladného, či záporného svetla sa ponecháva na čitateľovi.