Šikmá veža v Pise

Niektoré stavby sa dostali do histórie vďaka svojej dokonalosti, iné vďaka originalite, no sú aj také, čo sa preslávili problémami. Najznámejšou z nich je nepochybne šimá veža v talianskej Pise. Každoročne priláka tisíce turistov, aby na vlastné oči videli, čo dokáže spôsobiť zemská gratiácia, ak nie je splnená niektorá z podmienok stability architekonického diela.
Ako mnoho ďalších stavieb v Pise, aj zvonica je produktom dlhodobých stavebných projetov, ktoré v meste intenzívne vznikali počas dvoch storočí. Začiatok stavby sa datuje k 9. augustu 1173. O dvanásť rokov neskôr sa práce pravdepodobne prerušili vo výške štvrého poschodia. Krátko pred nástupom triásteho storočia bola zaznamenaná prítomnosť zvonára na veži ako dôkaz, že budova je schopná viesť najmenej jeden zvon a splniť ak účel, na ktorý bola plánovaná. Predpokladá sa, že stavebné práce pokračovali aj v prvej dekáde nobého storočia, existuje dôkaz o existencii dielne na mramor z roku 1231, v ktorej robotníci spracúvali materiál na vežu. V roku 1233 prisľúbil staviteľ Benato Bottici pri svojom nástupe do úradu, že bude starstlivo a pozorne dohliadať na poskytovanie prostriedkov na stavbu. V roku 1260 zakročil Giovanni di Simone, neskorší šéfstaviteľ, a práce sa oäť naplno rozbehli. Prvýkrát sa zjavila axiálna odchýlka budovy. O ďalších osemnásť rokov sa výstavba zase prerušila, v roku 1293 odmeria Giovanni Pisano nakláňanie s pomocou olovka. Až v roku 1360, po storočí nečinnosti, dokončí Tommaso Pisano konštrukciu, vztýči zvonicu a urobí niekoľko dôležitých geometrických úprav stavby.
Veža je vysoká 58,36 metra od základov, no len 55 metrov od zeme. jej hmotnosť bola vypočítaná na necelých 14 a pol tony, ťažisko sa nachádza vo výške 22,6 metra od základov. Jej nakláňanie fascinuje návštevníkov už po stáročia, príčinou sú neočakávané a neodvratné zmeny v podloží a problémy so staikou, ktoré sa vynorli počas výstavby. Podľa zachovaných údajov bola dochýlka spočiatku minimálna - zistili to na základe presných meraní dvaja anglickí vedci Cresy a Taylor v roku 1817 a od merania Giorgia Vasariho v roku 1550 sa veža odchálila do svojeje osi len o päť centimetrov. O niekoľko rokov neskôr sa však nakláňanie veže zrýchlilo a v roku 1838 viedlo k súrnym opatreniam na stabilizáciu - nečudo, veď intenzita za dvadsať rokov vzrástla štvornásobne. Od roku 1990 bola zvonica v Pise pre verejnosť uzavretá, opäť je sprístupnili 15.

decembra 2001 po jedenástich rokoch intenzívnych opráv a tím odborníkov neustále pracuje na jej záchrane.

Viete, že...
- originálny názov znie Torre Pendente di Pisa
- veža má osem poschodí a na jej vrchol vedie 297 schodov
- je súčasťou katedrály, ktorú postavili v rokoch 1063 až 1350 v románskom štýle
- na jej poslednej oprave sa podieľal tím Michala Jamiolkowskeho (narodil sa v Poľsku), ktorý zaručil stabilitu na ďalších 300 rokov
- investície na opravu boli vyčíslené na 30 miliónov dolárov
- kvôli bezpečnosti sa obmedzil počet návštevníkov na 30 v jednom turnuse
- pred opravou sa odkláňala o 1,2 mm za rok
- má sedem zvonov, najväčší má hmotnosť 3,5 tony, pochádza z roku 1655, najstarší ma meno Pasquarreccia
- najväčšia návšetvnosť bola v roku 1989, keď si vežu prezrelo 700-tisíc turistov
- podľa nameraných údajov bol najväčší odklon zaznamenaý v roku 1997 - 5,2 metra od zvislej osi.

Zdroje:

Tv Komplet 15/03 -