Po vyhnaní etruskej dynastie a nahradení kráľovstva republikou ( 510 – 27 p.K. ) začali Rimania výboje proti susedným kmeňom. Po ich porážke zjednotili celé územie Itálie ( 265 p.K. ). Zároveň podnikali úspešné výboje do oblastí mimo Itálie, v dôsledku čoho sa Rím čoskoro stal poprednou, neskôr jedinou veľmocou starovekého sveta. Umenie antického Ríma sa začalo rozvíjať v nadväznosti na etruské umenie a technické staviteľstvo. Umenie chápali vecne, účelovo, ba až vypočítavo. Bolo pre nich symbolom bohatstva a spoločenského postavenia, krásnou a príjemnou dekoráciou.
ARCHITEKTÚRA
Stavitelia starovekého Ríma spojili architektonické prvky Etruskov a Grékov so stavebnými tradíciami podrobených národov. Orientovali sa na stavby, z ktorých mnohé predurčili ďalší vývoj stredovekej a novovekej architektúry. Najstaršie boli úžitkové stavby ako kanály, ktoré slúžili na odvodňovanie močaristých polí. Rimania taktiež stavali dômyselné rezervoáre vody a rozvodné kanály. Najvýraznejším príkladom vtedajšieho staviteľského umenia a zároveň majstrovským dielom techniky boli akvadukty – nadzemné rozvádzače vody. Boli stavané vojakmi, často v troch radoch nad sebou. Najstarším je Aqua Appia. Rimania budovali komunikácie, z ktorých niektoré sa využívajú dodnes, ako napríklad Via Appia – najstaršia cesta na európskej pevnine. Stavali tiež poštové stanice a hostince, poskytujúce ubytovanie a stravovanie. Veľkými stavebnými zmenami prešiel rímsky súkromný obytný dom. Výsledkom bol pravouhlý dom so štvorcovým otvorom uprostred, ktorý bol spojený s nádržou na dažďovú vodu a cez ktorý prúdilo z vonku svetlo. Okolo miestnosti s otvorom boli ďalšie miestnosti. Rimania takéto átrium, ako mu hovorili, vybavili aj ďalšími vymoženosťami, akými bolo napríklad podlahové kúrenie. Okolie domu -
4
átria tvorila záhrada s fontánou a množstvom zelene. Menej solventní občania bývali v poschodových činžiakoch, kde sa na prechodný čas ubytúvali aj úradníci, dôstojníci a podobne. Cisári a bohatí Rimania si stavali luxusné paláce, ktoré taktiež rešpektovali princíp átria, ale zároveň uplatňovali klemby a kupoly. Známy je napríklad Diokleciánov palác v Splite. U Rimanov dominoval chrám. Rimania spočiatku kopírovali grécke vzory, neskôr však začali ich stavebné techniky spájať s etruskou technikou oblúkovej klemby. Vznikol tak chrám s veľkým priestorom a monumentálnou kupolou. Spomenúť treba chrám zasvätený všetkým bohom, panteón, ktorý je najdokonalejšou a jednou z najviac zachovanou pamiatkou rímskeho staviteľstva.