Osobitnou formou svetskej rímskej architektúry bola bazilika. Plnila rozličné funkcie – politické zhromaždenie občanov, súdne konanie, tržnica. V starovekom Ríme boli obľúbené ľudové slávnosti, artistické vystúpenia, ako aj gladiátorské zápasy. Konali sa najskôr v drevených arénach, neskôr v kamennej aréne, nazvanej koloseum. Dôkazom toho, že Rimania si vedeli užívať, sú rozsiahle komplexy budov – kúpele. Ich súčasťou boli okrem bazénou, sáun a telocviční aj salóniky, knižnice a spoločenské miestnosti. Rimania stavali aj tzv. oslavné stavby, ktoré slúžili na zviditeľnenie vojenských triumfov. Boli to rôzne stĺpy a výťazné oblúky. V hlavnom meste sa zachovali dva stĺpy – cisára Traiana a Marca Aurelia a tri výťazné oblúky – cisárov Konštantína, Tita a Septima Severa.
SOCHÁRSTVO
Rimania venovali veľkú pozornosť dekorácii interiérov. Vyzdobovali ich najmä gréckymi sochami. Tie nielen kupovali, ale aj dovážali ako vojnovú korisť. Zakladali sochárske dielne, v ktorých vyrábali kópie známych gréckych sôch. Z pôvodnej sochárskej tvorby treba spomenúť realistické busty významných štátnikov, ako aj najstaršiu bronzovú sochu – Kapitolskú vlčicu ( začiatok 5. storočia p.K. ). Majstrovským dielom z počiatku cisárstva je Augustov Oltár mieru a dve Augustove sochy – Imperátor Augustus a Augustus ako Jupiter.
MALIARSTVO
Súčasťou výzdoby rímskych budov okrem búst a sôch boli fresky a mozaiky. Mozaiky sa umiestňovali aj na stropoch a podlahách. Väčšina z nich bola tiež kópiami gréckych obrazov. Originálnym prínosom rímskych maliarov bolo perspektívne zobrazovanie priestoru vyvolávajúce dojem ilúzie. Uplatňovalo sa v krajinomaľbách,
5
žánrových obrázkoch a zátišiach, ako aj v knižných ilustráciách. Portréty sa maľovali aj na drevené dosky, ktoré sa vešali na steny obytných miestností. Vyznačovali sa realizmom a individualitou.
LITERATÚRA
Spočiatku to boli len preklady z gréckej tvorby. Až neskôr zažíva rímska literatúra svoj zlatý vek. Najväčšími básnikmi tohto obdobia boli Vergílius, Horácius a Ovídius. V próze majú trvalé hodnoty diela rétorikov Cicera a Caesara, historikov Varra a Tacitusa, právnika Pavlusa a filozofov Seneca a Marcusa Aurelia
DIVADLO
Hlavný záujem rímskeho publika patril fraškám. Boli to improvizované hry bez pevného textu s nevyberanými vtipmi, kritikou na mravy i osobnosti. Hovorilo sa v nich nárečím a mali ustálené komické typy. V rímskom divadle hrali aj ženy a počet hercov bol neobmedzený.