Poukazujú ďalej na to, že používané symboly sú často krát tak rôzne, že zabraňujú dokonca ich prekladu, čim sa ešte viac sťažuje porozumenie inej kultúre.
Z povedaného vidieť, že rôznorodosť kultúr nemožno charakterizovať ako jednoznačne pozitívny alebo negatívny jav. Zdá sa však, že v rôznorodosti kultúr prevládajú viac pozitíva ako negatíva.

KULTURNÝ RELATIVIZMUS A ETNOCENTRIZMUS

Je to dvojica pojmov, prostredníctvom ktorej sa hodnotí existencia rôznorodosti kultúr.
Kultúrny relativizmus vyjadruje stanovisko, podľa ktorého niet najlepšej kultúry, najlepšieho kultúrneho vzoru, t.j. nepripúšťa názor, že existuje hierarchia jednotlivých kultúr.
Etnocentrizmus naopak, vyjadruje stanovisko, podľa ktorého hierarchia jednotlivých kultúr existuje. Za najlepšiu sa obyčajne pokladá vlastná kultúra hodnotiaceho subjektu.
Kultúrny relativizmus teda stavia na požiadavke, aby sa na každú kultúru hľadelo jej vlastnými očami, t.j. aby sa chápala a rešpektovala každá kultúra z jej vlastného hľadiska. Etnocentrizmus naopak posudzuje všetky kultúry z hľadiska jednej určitej kultúry.
Prijatie stanoviska kultúrneho relativizmu znamená tolerovať, rešpektovať kultúrne správanie, ktoré je človeku cudzie, ,, neprirodzené“ , ,, nepochopiteľné“. Neznamená však vzdanie sa vlastných postojov či hodnôt
Etnocentrizmus ľahšie vzniká v relatívne homogénnych, izolovaných spoločnostiach, preferujúcich tradíciu. Ak sa členovia takýchto spoločností dostanú do kontaktu s odlišnými kultúrnymi vzormi, obyčajne ich nechápu ako odlišné, ale ako ,, zlé“. Nemajú totiž dostatok skúseností na to, aby si uvedomili vnútornú súvislosť javov odlišnej kultúry.



KULTÚRA VYBRANÝCH KRAJÍN

INDIA

India je kolískou jednej z najstarších svetových civilizácií. SANSKRT je jej literárny jazyk, je pravdepodobne najstaršou dosiaľ používanou rečou. India je domovom mnohých kultúr a náboženstiev a jej dejiny sú staré prinajmenšom 3. - 4. tisícročia. Najstaršími pamiatkami duchovnej kultúry Árijcov sú VÉDY (knihy vedenia).Védy znamenajú predovšetkým náboženské vedenie sú to príručky starých indických kňazov, ktorí v nich uchovávali všetko to, čo je potrebné pre náboženské obetné rituály. Ústna tradícia véd bola udržovaná v jednotlivých rodoch, ktorých príslušníci sa postupne stáli dedičnou vrstvou obetných kňazov- brahmanov. Árijci boli presvedčení, že posvätný je nielen obsah véd, ale i samotný zvuk ich slov. Verili, že védy nie sú dielom človeka, ale moc bohov. Rozsahom sú védy asi šesť krát väčšie než Biblia. Dnes tvoria pevnú a v mnohých ohľadom ústrednú súčasť hinduizmu. India je známa kastovým systémom.