ČO JE KULÚRA

Termín kultúra pochádza z antiky a pôvodne označoval kultiváciu pôdy.
V sociológii sa pojem kultúra chápe v oveľa širšom význame ako v bežnom jazyku, v ktorom sa ním označujú ,,lepšie stránky života“.
Kultúra sa najčastejšie chápe ako celkový spôsob života ľudí návod , ako žiť. Inými slovami možno povedať, že v sociológii sa kultúrou chápu jednak spôsob myslenia, spávania a činnosti ľudí. O kultúre sa niekedy hovorí i ako o ,, sociálnom dedičstve“ , čím sa chce zdôrazniť, že kultúru tvoria javy neinštinktívnej, nebiologickej povahy, že kultúra sa prenáša neinštinktívnym, nebiologickým spôsobom. Kultúra je zložitý celok, ktorý zahŕňa poznatky, názory, umenie, morálku, právo, obyčaje a iné schopnosti a návyky, získané človekom ako príslušníkom spoločnosti.
Kultúra je veľmi rozsiahly a vnútorne značne diferencovaný jav. Obyčajne sa rozdeľuje na dve základné zložky na: materiálnu kultúru
nemateriálnu kultúru
Materiálnu kultúru tvoria hmotné, hmatateľne výtvory ľudskej činnosti. Netvorí ju okolitý svet ľudí, ale len tá jeho časť, ktorá vznikla ako dôsledok neinštinkívnej ľudskej činnosti.
Nemateriálnu kultúru tvoria abstraktné výtvory ľudí, t. j. abstraktné prejavy, reflexie.
Jednou z najpozoruhodnejších vlastností kultúry je jej veľká rôznorodosť.Táto skutočnosť vyvoláva jednak otázku, aké sú príčiny tohto javu, a jednak otázku, ako hodnotiť tento jav. PRÍČINY RÔZNORODOSTÍ KULTÚR

Za rozhodujúcu príčinu rôznorodosti kultúr sa niekedy pokladá uspôsobenie ľudského organizmu, t.j. skutočnosť, že ľudské správanie nie je v takej miere určované inštinktmi, ako správanie iných živočíchov. To človeku umožňuje reagovať v rovnakej situácii rôznorodým spôsobom a to sa pokladá za príčinu existencie rôznorodosti kultúr.

RÔZNORODOSŤ KULTÚR POZITÍVNY ALEBO NEGATÍVNY JAV?

Názory na existenciu veľkého množstva značne odlišných kultúr sa rôznia jedni sa nazdávajú, že rôznorodosť kultúr je skôr pozitívnym, iní že je skôr negatívnym javom
Pozitívne hodnotenie tohto javu zdôrazňujú, že rôznorodosť kultúr je podobným bohatstvom ľudstva ako rôznorodosť rastlín a živočíšnych druhov na Zemi
Negatívne hodnotenie tohto javu zase zdôrazňuje také dôsledky rôznorodosti, ako je napríklad existencia komunikačných ťažkosti, vyplývajúca z rôznorodosti symbolov používaných v jednotlivých kultúrach.

Poukazujú ďalej na to, že používané symboly sú často krát tak rôzne, že zabraňujú dokonca ich prekladu, čim sa ešte viac sťažuje porozumenie inej kultúre.
Z povedaného vidieť, že rôznorodosť kultúr nemožno charakterizovať ako jednoznačne pozitívny alebo negatívny jav. Zdá sa však, že v rôznorodosti kultúr prevládajú viac pozitíva ako negatíva.

KULTURNÝ RELATIVIZMUS A ETNOCENTRIZMUS

Je to dvojica pojmov, prostredníctvom ktorej sa hodnotí existencia rôznorodosti kultúr.
Kultúrny relativizmus vyjadruje stanovisko, podľa ktorého niet najlepšej kultúry, najlepšieho kultúrneho vzoru, t.j. nepripúšťa názor, že existuje hierarchia jednotlivých kultúr.
Etnocentrizmus naopak, vyjadruje stanovisko, podľa ktorého hierarchia jednotlivých kultúr existuje. Za najlepšiu sa obyčajne pokladá vlastná kultúra hodnotiaceho subjektu.
Kultúrny relativizmus teda stavia na požiadavke, aby sa na každú kultúru hľadelo jej vlastnými očami, t.j. aby sa chápala a rešpektovala každá kultúra z jej vlastného hľadiska. Etnocentrizmus naopak posudzuje všetky kultúry z hľadiska jednej určitej kultúry.
Prijatie stanoviska kultúrneho relativizmu znamená tolerovať, rešpektovať kultúrne správanie, ktoré je človeku cudzie, ,, neprirodzené“ , ,, nepochopiteľné“. Neznamená však vzdanie sa vlastných postojov či hodnôt
Etnocentrizmus ľahšie vzniká v relatívne homogénnych, izolovaných spoločnostiach, preferujúcich tradíciu. Ak sa členovia takýchto spoločností dostanú do kontaktu s odlišnými kultúrnymi vzormi, obyčajne ich nechápu ako odlišné, ale ako ,, zlé“. Nemajú totiž dostatok skúseností na to, aby si uvedomili vnútornú súvislosť javov odlišnej kultúry.

KULTÚRA VYBRANÝCH KRAJÍN

INDIA

India je kolískou jednej z najstarších svetových civilizácií. SANSKRT je jej literárny jazyk, je pravdepodobne najstaršou dosiaľ používanou rečou. India je domovom mnohých kultúr a náboženstiev a jej dejiny sú staré prinajmenšom 3. - 4. tisícročia. Najstaršími pamiatkami duchovnej kultúry Árijcov sú VÉDY (knihy vedenia).Védy znamenajú predovšetkým náboženské vedenie sú to príručky starých indických kňazov, ktorí v nich uchovávali všetko to, čo je potrebné pre náboženské obetné rituály. Ústna tradícia véd bola udržovaná v jednotlivých rodoch, ktorých príslušníci sa postupne stáli dedičnou vrstvou obetných kňazov- brahmanov. Árijci boli presvedčení, že posvätný je nielen obsah véd, ale i samotný zvuk ich slov. Verili, že védy nie sú dielom človeka, ale moc bohov. Rozsahom sú védy asi šesť krát väčšie než Biblia. Dnes tvoria pevnú a v mnohých ohľadom ústrednú súčasť hinduizmu. India je známa kastovým systémom.

,,KASTA“ je termín portugalského pôvodu (casta- rasa, druh ) a jednotlivé kasty predstavujú dedičné rozdielne spoločenské skupiny so zvláštnymi povinnosťami, právami i morálkou, s rôznymi obyčajami a povolaniami. Rozdelenie kást : - varna brahmanov –je najvyššia vrstva
- varna kšatrijov- tvoria ju vládcovia
- vaišjovia – sú to obchodníci a poľnohospodári
- šudrovia- sú potomkami podaného obyvateľstva
- nedotknuteľní- aj náhodný kontakt s nimi poškvrňuje
Ľud veril, že výška úrody a teda aj blaho alebo bieda obyvateľov závisí na božej vôle. Brahmani tvrdili, že jedine rod činí človeka brahmanov. V porovnaní s inými kastami mali osobitné práva, tešila sa zvlášnej úcte, platili nižšie dane, podliehali nižším trestom za porušenie zákona. Karmový zákon núti individuálnu dušu človeka neustále sa zapájať do procesu znovuzrodenia, pričom vždy neustále zrodenie je determinované bilanciou všetkých činov (karmy) predchádzajúcich životov. Napr. krava je pre nich posvätné zviera, hovädzie mäso nesmú jesť, ale naopak ošípane je pre nich predstavujú symbol špiny zlá.

VYBRANÉ ZVYKLOSTI ARABSKÉHO SVETA

Sila islámu je v jeho jednoduchosti- Korán veriacemu veľmi stručne podáva praktický návod na konanie a ideály, ktoré mu ponúka. Sú ľahšie dosiahnuteľné a hmatateľnejšie ako kresťanské. Islam je súčasne náboženstvom aj civilizáciou a spôsobom života. Z hľadiska spoločenskej dynamiky je dôležité, že islamská doktrína nerobila veľké rozdiely medzi pravovernými. Kto vynikal zdatnosťou či múdrosťou, mohol sa vyšvihnúť na vyššie posty v spoločnosti. Aj otrok sa mohol stať panovníkom. Islam obmedzil mnohoženstvo na 4 ženy, ale ženu uzavrel do domácnosti a prakticky ju vylúčil z občianskeho života. Islámska spoločnosť je mužská spoločnosť. V súčasnosti islám a jeho kultúra resp. jej prvky tvorí rozhodujúcu zložku nielen v arabských štátoch Blízkeho východu a severnej Afriky, ale ja v Iráne, Afganistane a Pakistane. Vitalita islamu sa prejavuje v súčasnosti v politickom fundamentalizme, ktorý je zrejme reakciou na ekonomickú a mocenskú prevahu Západu a na šírenie hodnôt, ktoré sú islámu cudzie. V islámskom svete sa dodnes zachovali kresťanské enklávy. Pri zoznamovaní sa vás Arabi takmer vždy spýtajú akého ste vierovyznania. Táto otázka vás bude prenasledovať stále. Ak ste ateista odporúča sa hlásiť ku kresťanstvu, alebo budhizmu nie však k hinduizmu. Treba sa vystríhať priateľských objatí okolo pliec a potľapkávaní po ramene. U arabského partnera môžu takéto gestá vyvolať neistotu. Čo sa týka vyzúvania je užitočné riadiť sa podľa domorodcov. Celkom určite sa treba vyzuť pri vstupe do mešity.

Ak sa rozhodnete, v súlade z miestnou tradíciou jesť rukou, na naberanie jedla použite pravú ruku, pretože ľavá sa považuje za nečistú. Neodporúča sa na jedlo fúkať. Chlieb sa nemá krájať nožom, ale lámať. Pri jedle sa môže ľahko stať, že váš spoločník vám položí na tanier kúsok jedla. Ide o priateľské gesto, ktoré môžete oplatiť podobným spôsobom. V prípade, že ste sýty, radšej nenechávajte svoj tanier úplne prázdny. Hostiteľ to môže pochopiť tak, že ste ešte hladný a bude vám usilovne prikladať. Po príchode sa na uctenie hosťa ponúka uvítacia káva. Keď sa po nejakom čase objaví ďalšia káva je to jemný náznak, že je čas návštevu ukončiť. Ak ste sám hostiteľom, neponúkajte moslimom jedlá obsahujúce vnútornosti, krv, alebo bravčové mäso. Počas pôstneho mesiaca ramadánu sa dospelý moslimovia snažia dodržiavať náboženskú povinnosť, zdržať sa jedla, pitia, fajčenia a pohlavného styku za denného svetla. Zívanie sa považuje za zlozvyk pochádzajúci od diabla. V arabských krajinách je však bežnejšie počítanie rokov od narodenia Ježiša Nazaretského.

ČÍNA

Osobitný civilizačný okruh predstavuje Ďaleký východ. kde jednoznačne dominuje kultúra Čína. Utvárala sa relatívne samostatne, ale vcelku predstavovala Čína veľmi homogénne a svojrázne civilizačné prostredie. Bola to pôvodne patriarchálna spoločnosť, opierajúca sa roľníctvo a nábožensky o uctievanie predkov. Ozajstná filozofia tu prakticky nevznikla, azda okrem taoizmu, čínska filozofia aj náboženstvo splývajú s etikou, veľmi pragmaticky zameranou. Čína nikdy nepredstavovala vážne vojenské nebezpečenstvo pre okolité národy- skôr ohrozovali ju. Vždy tu pôsobila tendencia uzatvárať sa pred ostatným svetom a vyvyšovať sa nad iné národy. Technické výdobytky Činy sú pozoruhodné a patrí k nim napr. papier, tlač, pušný prach, kompas. Čína pretavila indické vplyvy, absorbovala ich a podala ich ďalej do Kórey, do Japonska, do Vietnamu. Japonsko si viac než Kórea dokázala ubrániť vlastnú identitu. Japonci absorbovali veľa cudzích vplyvov, ale brali si len to ,čo sa im hodilo , takže ich kultúra predstavuje akési kumulatívne dedičstvo. Čína je kolískou jednej z najstarších a najpôvodnejších svetových civilizácií, ktorá sa svojím mnohotisícročným kultúrno-historickým vývojom, v kedysi veľkej geografickej izolovanosti od ostatných svetových kultúrnych centier, vyvinula vo veľmi originálnu civilizáciu, s úplne odlišnými svetonázormi predstavami, stupnicou životných hodnôt, i kultúrno-spoločenským charakterom svojho spôsobu života.
Čínske mená majú najprv priezvisko a potom osobné meno.

Ženy nepreberajú priezvisko od manžela.

JAPONSKO

Menosled je rovnaký ako u Číňanov, ženy preberajú priezviská od manželov. Pri kontakte s cudzincom Japonci zvyknú podať ruku, ale sprevádzajú tento akt svojím tradičným úkonom, ktorého hĺbka závisí od vážnosti a postavenia partnera. Od cudzincov sa klaňanie neočakáva, ale úkon je vítaný. Známym tabu je vojsť do domu obutý a zapichnúť do ryže paličky .V japonskej domácnosti, ako aj mnohých reštauráciách je predsieň na úrovni zeme, kde sa treba vyzuť a bez topánok vystúpiť na vnútornú dlážku, ktorá je oproti zemi vyvýšená. Ryža sa považuje v šintóizme za posvätný dar bohov, preto je urážlivé. ak z nej odpadne ne zem alebo ak ostanú nedojedené zrnka v miske. Takisto misku s ryžou treba chytiť do ľavej ruky a priložiť si ju do blízkosti úst, kde z nej jeme, nie nechať ju pri jedení položenú na stole. Paličky zapichnuté do ryže evokujú predstavu smrti. Po prijatí a aplikovaní cudzieho predmetu ho považujú za svoj

Svojou prácou som chcela opísať to, aká veľká je rôznorodosť kultúr jednotlivých krajín. či už ide o Ďaleký východ, alebo o západoeurópske krajiny. Kultúry sa nelíšia len v historickom ponímaní, ale aj v súčasnosti. Tieto kultúry ktoré som opisovala sú iba časťou, existuje ešte veľa krajín s krásnou kultúrou ktoré sú veľmi zaujímavé.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Rôznorodosť kultúr