Estetické aspekty recepcie hudby v kyberpunkovej hudobnej kultúre. Diplomová práca. katedra estetiky FFUK Bratislava 1997
[email protected]
Kvôli prehľadnosti budem daný kontrakultúrny hudobný smer označovať ako Trancemusic
a to v troch vývojových štádiách: začiatkom 80-tych rokov - House music, koniec
80-tych a začiatok 90-tych rokov - Acid house a v súčasnosti Post acid house.1
Vo svojej práci by som sa chcel aspoň čiastočne pokúsiť vypracovať teóriu predstavujúcu kyberpunk ako možnú vlakovú loď súčasného umenia doby, ktorú sme si zvykli označovať ako postmodernú. z knihy W. Welscha Naša postmoderná moderna2
Charakteristické pre postmodernú realitu oproti realite predchádzajúcej je to, že nepredstavuje parciálny fenomén vovnútri celkového horizontu, ale že sa dotýka každého takého horizontu, prípadne rámca či pôdy. Preniká k mnohosti horizontov, spôsobuje rozdielnosť situačných kontextov, určuje rozmanitosť základov, na ktorých sa pohybujeme. Ide k substancii, pretože ide ku koreňom. Pravda, spravodlivosť, ľudskosť sú nabudúce v množnom čísle. Radikálna postmoderná pluralita sa rozchádza s onými uzátvorkovateľmi a hľadačmi jednoty, ktorý dúfajú v nejakú totalitu, ktorá sa však nemôže nikdy uskutočniť inak ako totalitne. Požaduje etiku nového typu, etiku primeranú tomuto radikálnemu a eo ipso konfliktnému pluralizmu.
Je treba rozvinúť úplne novú koncepciu rozumu, ktorá ani neignoruje mieru skutočnej diferencie, ani sa zbytočne nevzdáva nárokov na komunikáciu, ale ukazuje aj zachováva hranice rozdielnych foriem racionality a umožňuje a realizuje prechody a stretávania medzi nimi, a ktorá potiaľ obnovuje klasickú funkciu rozumu voči výtvorom rozvažovania. Tento - špecificky "postmoderný" - koncept rozumu tu Welsch charakterizuje ako "transverzálny rozum". Jedná sa o to, že sme systematicky desenzibilovaný pre vnímanie detailu, faktúry. Stvárňovacie prvky vnucujúc sa nám nemáme vnímať ako také, pretože oni nám majú vytvárať určitú naladenosť. Majú pôsobiť v atmosfére roztáčajúcej simuláciu krásneho života a konzumu. Simulácia nás nasmeruváva k neustále novému rozvyrovaniu vzrušenosti prostredníctvom drobných udalostí alebo neudalostí. Takéto podnety mali kedysi svoj účel v tom, že mali podnecovať kontempláciu. Autor sa odvoláva na Kanta, ktorý písal o tom ako nás obrazotvornosť pri pohľade na plápolajúci oheň dostáva do stavu "volnej hry" fantázie a to ju podnecuje do autonómnej tvorby.
Oproti tomu však v postmoderne-konzumnom prostredí majú tieto podnety iný zmysel. Vytvárajú vyprázdňujúcu eufóriu a stav tranzovej nezúčastnenosti. Ide o nezúčastnenosť, znecitlivenie, pritom až na omamne vysokej úrovni podnetov.Estetická animácia prebieha ako narkóza - a to ako opojenie ale aj ako otupenosť. Dôvera k zmyslom sa úplne stratila, to platí počínajúc jadrovou energiou (autor tu používa príkla Černobyľu) až po supermarket. To, čo je nám príjemné, nás zároveň ničí. Technologizácia zmenila skutočnosť do takej miery, že naše pomerne pohodlné, od prírody konzervatívne, zmysly sa stali nielen nespoľahlivé, ale kontraproduktívne. Metafyzika, svojim odklonom od zmyslového, kladie dôraz na anestetiku. Moderna, hlásaním nového modelu a ideálu človeka - ideálu krásy - kladie dôraz na estetiku.
Súčasná postmoderna nevystupuje ani za estetiku ani za anestetiku. Jej pozornosť sa zameriava na spojenie, na vzájomnú súhru, prepletenosť estetiky a anestetiky. (podobnost so Sorokinom?)
Myslenie, ktoré chce byť primerané našej dobe sa musí konfrontovať s fenoménmi neprehľadnosti a ambivalencie. Musí operovať s figúrami ako zvrat, spletenosť, divergencia. Všetko estetické je totiž ako také už nevyhnutne späté s anestetickým.
Túto tézu podkladá celým radom dôvodov. Prvým z nich sú nálezy psychológie a fenomenológie vnímania. Jedná sa o vzťah anestetiky k objektivizmu. No rozhodne s touto tézou nemožno súhlasiť pri problematike svetla, rytmu, zvuku na úplne základnej rovine vnímania. Aj keby sme oslepli a ohluchli bez ohľadu na to či chceme alebo nie budeme cíti v bránici silné rytmické basové vibrácie
hlasno reprodukovanej trance hudby, tak ako je prezentovaná na Rave parties.)
Nie sme len vysoko vyspelými živočíchmi majúcimi do mozgu zabudované
biologické počítače, sme zároveň aj pole vedomia bez hraníc, prekračujúce čas, priestor, hmotu a lineárnu kauzalitu.
V dôsledku toho, že Grof mohol sledovať doslova tisícky osôb, prežívajúcich mimoriadne stavy vedomia, je presvedčený, že naše individuálne vedomie nás spojuje nielen s naším najbližším okolím a rôznymi obdobiami našej vlastnej minulosti, ale aj s udalosťami, ktoré sú ďaleko mimo dosahu našich fyzických zmyslov a siahajú do iných historických období, do prírody a do kozmu. Albert Einstein "Psýché občas funguje mimo rámec časoprostorového zákona příčinnosti. To naznačuje, že naše koncepce prostoru a času, a tedy i příčinnosti, jsou neúplné.
Úplný obraz světa by si vyžadoval přidání ješte ďalšieho rozměru..."
Sokratovo "Gnotis te auton."(Poznaj seba samého))
>Názov kyberpunk tomuto smeru dal sci-fi redaktor G. Dozois a napriek svojej skreslenosti sa ujal. Prorokom literárneho smeru kyberpunku sa stal spisovatel W. Gibson v r.1984 publikovaním románu Neuromancer, ktorý sa stal medzníkom v oblasti sci-fi literatúry. Gibson tu vykreslil svet nie príliš vzdialenej budúsnosti, ovládaný gigantickými priemyselnými megakorporáciami, japonizovanú ameriku, budúcnosť, v ktorej počítače úplne pohltili civilizačnú štruktúru a vznik umelej inteligencie je na spadnutie, kyberpriestotry, imaginárne simulované priestory vo vmnútri počítačov - v nich sa môže ocitnúť každý, kto má možnosť napojiť sa na počítač.Počítač sa tu stal alternatívnym duchovným svetom, predstavujúci nielen technologický pokrok ale akési nové mystické dymenzie.Informačná spoločnosť je tu plne rozvinutá, informácie sú symbolom moci a rozvinuté komunikačné systémy takmer zrušili rozdiely medzi rôznymi štátmi. B. Sterling sa stal hlavným ideológom kyberpunku. Kladie dôraz na anarchizmus a anti-autoritárstvo. Ideálom je tu osamelý komputerový zlodej - "hacker". "Nové plemeno" (New Breed), ktoré charakterizuje nasledovne:
nálada: bystrý a veselý
estetika + erotika: invence osobního stylu. Elektrický. Preferující techno a ambient
postoj: sebevědomý, troufalý
mozek + techno: psychedelický, super technický, mozkové mašiny , Internet
intelekt: informovaný, slobodomyslný, neuctivý
míra lidskosti: tolerantní, ne-sexistický, globálne
ekologický
politika : odtažitý, individualistický. Zenově oportunistický
kosmický náhled: akceptování složitosti, ochota být
designerem chaosu.
Prosto my máme byť tá generácia, ktorá sa stane svedkom odhalenia zmyslu
vesmíru. Preto si dovolím tvrdiť, že estetikou tohto digitálneho umenia sa stáva kvantová
fyzika + teória neurotranzmitérov a ontológia. Ontológia v zmysle úplnej fascinácie existenciou života - bytím a jeho nespočetnými formami a možnosťami. Súčasná fyzika (v rámci kvantovej teórie a teórie relativity) naznačuje, že veda a metafyzika majú veľa spoločného.
Keby sne mohli pozorovať svet atómov, zistili by sme, že neexistuje nič pevné. Všetko je energia, pohyb - vibrácie.
Einsteinova najpopulárnejšia rovnica hovorí E=mc2. Hmota a energia sú zameniteľné. Hmota je zhustená energia, ktorá sa naším zmyslom javí ako niečo pevné.
Iný spôsob pochopenia univerzality vibrácii vedie k elektromagnetickému spektru.
Od počuteľných zvukov, cez farby, rádiové vlny, televízny signál a Röntgenové lúče až po gama žiarenie, to všetko sú elektromagnetické polia, ktoré sa líšia len frekvenciou, ktorou vibrujú. Ak vzduch vibruje v rozmedzí 20 až 20 000 kmitov za sekundu naše uši to zaznamenajú
ako zvuk. Ak vibrujú fotónové častice o niakych 50 oktáv vyššie, naše oči to
zaznamenajú ako svetlo a farby. Presnejšie povedané počuťeľné zvuky nie sú súčasťou elektromagnetického poľa, pretože naše uši nezaznamenávajú vibrácie elektromagnetického poľa ale vibrácie vzduchu. Ničmenej zvuk a farby sú vibračnej povahy. Rezonancia je frekvencia, na ktorú predmet prirodzene vibruje. Každá bunka, každý orgám nášho tela má svoju rezonančnú frekvenciu. Synchronizácia nastane, keď sa rôzne telesné rytmy ( tep srdca, rytmus dýchania, krvný obeh, mozgové vlny, ...) zľadia a začnú vibrovať v rovnakom rytme. Vo fyzike je známy pojem interferencie alebo zfázovania. Keď sa dva príbuzné rytmy stretnú, prilnú k sebe ( zapoja sa do seba). Teória tvrdí, že príroda má tendenciu ušetriť a vibrácia oboch zfázovaných systémov je energeticky menej náročná ako rôzne vibrácie týchto dvoch systémov.
Základným zistením fyziky je teda fakt, že všetko vo vesmíre, od atómov až po galaxie, vibruje. Ľudské telo je súhrn vibrácii - akýsi hudobný nástroj. Na základe vibračnej teórie
je teda možné pomocou zvuku a farieb "hrať" na nástroj ľudského tela - myslenia
taktiež pomocou harmónie, rezonancie a synchronizácie.
Podľa neurológov
produkuje ľudský mozog elektrickú energiu, ktorú je možné zaznamenávať v podobe
elektrických vĺn. Mozog je elektronickým orgánom vyžarujúcim vlastné
elektromagnetické pole. Ako vysvetluje M. Hutchinson, tieto vlny odrážajú pohyb
energií v sieťach miliónov mozgových neorónov a kooperácií elektrických štruktúr
mozgu.
Encefalograf (EEG) dokáže tieto vlny zaznamenať na grafe ako "zubaticu" s mnohými vrcholmi a brázdami. Tieto obrazce vyjadrujú vlnovú frekvenciu a ich amplitúdu (t.j. ich výšku). Vibrácie ľudského mozgu majú frekvenčný rozsah medzi O až 32 Hz ( Hertz je jednotka rovnajúca sa jednému vlnovému cyklu za sekundu). Neurológovia sú presvedčení, že špecifické frekvencie mozgových vĺn priamo korelujú zo stavmi mysle. Vlnové frekvencie mozgu sú v rámci spomenutého rozsahu rozdelené do štyroch kategórií odrážajúcich vlastne štyri úrovne vedomia:
Beta úroveň (13 až 32 Hz) je možné považovať za bežný bdelý stav nášho vedomia, kedy sa naša pozornosť sústreďuje predovšetkým na vonkajší svet. Je to stav umožňujúci vysokú ostražitosť a
sústredenosť.
Alfa úroveň (8 až 13 Hz) je uvoľnenejší stav, niekedy
pripomínajúci to, čomu hovoríme snívanie s otvorenými očami. V stave alfa
získava prioritu vedomie obrátené do seba. Trancemusic zvyčajne navodzuje práve
tento stav vedomia.
Theta úroveň (4 až 8 Hz) je stavom útlmu, občasným
upadnutím do polospánku. V stave theta najčastejšie prežívame vybudenie fantázie, vybavujú sa nám vzpomienky,"zhora" sa nám dostáva inšpirácia, máme hypnagogickú predstavivisť. Tento stav je považovaný za optimálny pre učenie a jeho dosiahnutie býva hlavným cieľom meditácie (jedna klinická štúdia z r.1990 dokázala, že najväčšie množstvo vnútornej predstavivisti má mozog pri frekvencii 6 Hz)
Delta úroveň (0,1 až 4 Hz) je stavom typickým pre tranz alebo hlboký bezsenný spánok. Pokiaľ nie sme dosť skúsení alebo nie sme "osvietení", strácame v tomto stave bdelosť a upadáme do spánku. Je to stav podobný hlbokej meditácii jogínov či zenových majstrov. Snahou účastníkov Rave party je dosiahnuť práve túto úroveň vedomia. >"Futurizmus, rebélia života, intuície a pocitu, chvejúcej sa prudkej jari,
vyhlasuje nezmieriteľnú vojnu doktrínam, jednotlivcom a dielam, ktoré opakujú,
predlžujú alebo velebia minulosť na úkor budúcnosti. Vyhlasuje dobytie amorálnej
slobody, činu, vedomia a imaginácie. Vyhlasuje, že Umenie je ľahostajné,
heroické a pohŕda lacným úspechom. K slobode vzduchu a slnka rozvíjam svoju
červenú vlajku futurizmu, zvolávajúc k jej plánúcemu symbolu tých mladých
skladateľov, ktorý majú srdcia pre lásku a boj, hlavy na rozmýšľanie a pohľady
bez zbabelosti. A kričím radosťou pri pocite zbavenia sa všetkých pút tradície,
pochybností, oportunizmu a márnivosti."
Balilla Pratella (Manifest
futuristických hudobníkov,1910)26
V Detroite začínajú miestni disjockei
( DJ°s) kombinovať zvuk európskej elektronickej hudby so základmi africkej
hudby, vedúcej k tranzu, ako k určitej formy zmeny vedomia. Pojem "Detroitské
techno" sa potom stal základom všetkých hudobných smerov, ktoré vo svojom názve
"techno" majú. Techno hudba sa orientuje na budúcnosť v zmysle proroctva skupiny
Kraftwerk o fúzii človeka so strojom. Změnou zaotření si můžeme zvolit hloubku, ve které
pozorujeme, a rozostřít nabo zaostřit různé části zorného pole"34
Jednotlivé
holografické obrazy je možné vnímať ako navzájom oddelené, individuálne formy,
ale zároveň vieme, že sú integrálnymi časťami omnoho širšej nediferencovanej
matrice interferenčných štruktúr svetla, v ktorých pramenia.
Podľa S.Grofa tento
fakt možno použiť ako elegantný model rôznych typov transpersonálnych zážitkov. Relativita individuality a jednoty má zásadnú dôležitosť v mystických a
psychedelických zážitkoch, kde sa hranice akéhokoľvek druhu vnímajú ako
arbitrárne. V modeli vesmíru kladúcom
dôraz na hmotu a kvantitu, teda v modeli vytvorenom mechanistickou vedou, sa
časť odlišuje od celku zrejmím a absolútnym spôsobom. V modeli popisujúcom
vesmír ako vibrujúcu sústavu a zdôrazňujúcom informáciu skôr ako hmotu, takýto
rozdiel už neplatí. Túto radikálnu zmenu, ku ktorej dochádza, akonáhle
prenesieme dôraz z hmoty na informáciu, môžme objasniť na ľudskom tele. Aj keď
každá telesná bunka je triviálnou časťou celého tela, má prostredníctvom
genetického kódu prístup ku každej informácii o ňom. Inšpiruje to ku slobode k úniku z vplyvu panujúcej kultúry. Celý tento fenomén kontrakultúry formujúci sa
od 60-tych rokov predstavuje interaktívne médium umožňujúce individuálnu
kontrolu technológií a prevedenie (prekódovanie) dotieravých kultúrnych symbolov
a posolstiev, ktoré aj tak meustále menia svoj význam, do radikálne odlišných
kontextov vychádzajúcich z hyperpriestorovej úrovne zahrňujúcej "všetky" uhly
pohľadu
a s nimi spojené reality.
