Kupolami i oknami chrámových priestorov preniká svetlo, ktoré rafinovane osvetľuje fresky s anjelmi, božskou trojicou, a tak otvára pohľad do umele vytvoreného priestoru nebies. Klenby sa tiež hojne ozdobovali nástennými maľbami. Účinok maľby sa zosilňoval množstvom zlatých ozdôb.
Maliarstvo úzko spolupracuje s architektúrou a pôsobí na city jednoduchého človeka drastickým znázorňovaním utrpenia svätcov. Prinieslo nové priestorové cítenie, ktoré v plošných umeniach prešlo až do agresie iluzionizmu a zrakového klamu. Najúčinnejším prvkom pôsobiacim na city človeka je farba a svetlo. Nástenné maliarstvo pomáhalo architektúre vytvárať iluzórny priestor, a tak dosiahnuť spojenie pozemského sveta s nadpozemským. V priestorových umeniach sa urobili prvé kroky ku krajinnému plánovaniu (vnášanie prírody do mesta a mesta do prírody). Pre dosiahnutie atraktívnosti používali maliari vo svojich víziách zo skutočnosti odpozorované realistické tvary.
Maľovali sa aj tabuľové obrazy olejovými farbami. Námety týchto malieb boli náboženské, ale aj historické, alegorické. Okrem toho sa s obľubou maľovali portréty, krajinky, zátišia i zvieracie motívy.
Tak ako maliarstvo, aj sochárstvo mimoriadne dokonale spolupracuje s architektúrou. Baroková plastika splýva s architektúrou v dômyselnej súhre. Sochárska výzdoba organicky zrastá so stavebnými prvkami, a tak sa účinne zúčastňuje na rytmizácii priestoru. Baroková socha prechádza výraz vnútorného duševného stavu, ktorý je navonok vyjadrený dynamickým pohybom, čím narúša zákony statického pokoja.

Barokové umenie v Taliansku

Za otcov baroka v Taliansku sa označovali Gian Lorenzo Bernini a Francesco Borromini, hoci v skutočnosti boli iba jeho nadšenými šíriteľmi. Prvé prejavy tohto slohu sa hľadajú už na začiatku 16. storočia a za pôvodcu nového slohu sa pokladá dokonca aj Michelangelo Buonarroti.
Keď pripustíme, že pre barokové umenie je typické hromadenie tvarov a ich deformácia, nemôžeme poprieť, že Michelangelo a jeho žiaci pripravovali smer, v ktorom neskôr pokračovali Bernini a Borromini. Niektoré Michelangelove diela – ako je návrh na priečelie florentského kostola San Lorenzo a schodisko knižnice tohto chrámu (Biblioteca Laurenziana) – odhaľujú v jeho invencii zárodky princípov baroka.

Hlavní predstavitelia:

Architekti a sochári:

GIAN LORENZO BERNINI (1598 – 1680) bol najväčším zjavom barokového umenia Talianska. Bol sochárom, staviteľom a maliarom. Vynikol ako sochár a neskôr ako architekt. Vytvoril veľa stavieb a tiež pokračoval v stavbe chrámu sv. Petra v Ríme, kde vytvoril aj povestnú kolonádu.