V svetskej architektúre sa barok uplatnil v stavbách palácov, kaštieľov, správnych budov a väčších obytných domov. Barokové pamiatky na Slovensku sú: Grassalkovichov palác v Bratislave, arcibiskupský palác, sirotinec a seminár v Trnave, kostol alžbetíniek v Bratislave (staviteľ Anton Pilgram), kostol sv. Trojice v Bratislave, kostol a kláštor v Jasove, kostol piaristov v Podolinci.
Sochárska výzdoba kostolov a palácov bola tiež dielom cudzích sochárov, z ktorých vynikol rakúsky sochár RAFAEL DONNER, ktorý pracoval na výzdobe bratislavského dómu sv. Martina. Známa je jeho socha sv. Martina odliata z olova, umiestnená v dóme sv. Martina v Bratislave.

V maliarstve malo najlepšie podmienky cirkevné maliarstvo, tabuľové a nástenné, zo svetského sa zachoval do našich čias iba zlomok pamiatok. Protestantské cirkevné maliarstvo sa pestovalo hlavne na východnom Slovensku najmä na Spiši, kde sa stretávali umelecké zásady manierizmu dokonca s neskorogotickou tradíciou. Domáci maliari používali predlohy neskoromanieristických diel kolportovaných grafikmi, niekedy sa vracali až do vrcholnej renesancie. Ústup reformácie sa prejavil bohatej malebnej výzdobe artikulárnych chrámov, ktorá však okrem Kežmarku nepresiahla úroveň ľudového a remeselného umenia. Pre nepriaznivé pomery viacerí umelci odišli do cudziny.
Najznámejšími slovenskými maliarmi boli:

JAKUB BOGDAN, ktorý pôsobil ako dvorný maliar v Londýne. Maľoval zátišia s kvetinami alebo vtákmi.

JÁN KUPECKÝ pôsobil vo Viedni a v Norimbergu. Maľoval portréty príslušníkov najvyšších vrstiev, ktoré ho preslávili po celej Európe. Majstrovsky vedel zachytiť výraz tváre. Najlepšie sú jeho portréty rodinných príslušníkov, priateľov a autoportréty.