Jeho obrazy mali náboženský a alegorický charakter. Popri náboženských obrazoch maľoval po celý život podobizne. Svoje modely zachytával zväčša v polpostavách pred neutrálnym tmavým pozadím a v plnej miere sa sústreďoval na ich realistické spodobnenie. Mal mimoriadnu schopnosť vystihnúť príznačný výraz osôb, ktorý znázorňoval striedmo a vecne bez zveličovania. Ako rodený maliar vedel pritom jemne odlišovať povahu rozličných materiálov a udržať celok v harmonickej jednote. Najznámejšie diela sú podobizeň brusiča drahokamov Dionysia Miseroniho a jeho rodiny, podobizeň Ignáca Vitanovského z Vlčkovíc.

PETR BRANDL (1668 – 1735) bol významný barokový maliar. Pri svojej tvorbe sa inšpiroval aj tvorbou iných maliarov, ale všetky podnety stvárňoval vlastným štýlom. V oltárnych obrazoch smeroval od začiatku k dramatickým inscenáciám náboženských výjavov. Znázorňoval v nich často postavy v neprirodzene skrútených alebo vychýlených pozíciách, aby dosiahol maximálnu dynamickosť kompozície. K jeho najznámejším dielam patrí obraz Narodenie Panny Márie, Sv. Joachim a Anna, História Jozefa Egyptského. Okrem veľkých oltárnych obrazov a žánrových kompozícií namaľoval aj veľa plátien s polpostavami. Väčšinou ide o portréty starcov, ktorých ožiarené hlavy a ruky vystupujú z tmavého neutrálneho pozadia. K takýmto obrazom patrí aj obraz Apoštolova hlava. Barokové umenie na Slovensku

Na Slovensko, ktoré bolo v tom čase súčasťou Uhorska, z väčšej časti okupovaného armádou Osmanskej ríše, začalo barokové umenie prenikať v prvej polovici 17. storočia prostredníctvom talianskych staviteľov, prizývaných panovníckym rodom Habsburgovcov na výstavbu protitureckých fortifikačných stavieb, i prostredníctvom talianskych a rakúskych výtvarných umelcov, pozývaných cirkevnými i mestskými vrchnosťami na výzdobu nových sakrálnych i svetských stavieb. Nositeľmi nových umeleckých tendencií boli spočiatku rehole pozývané katolíckou cirkevnou hierarchiou a katolíckymi magnátmi do boja proti reformácii, ktorá si v predchádzajúcom storočí získala prevažnú časť obyvateľstva. Vpád nového slohu sa najvýraznejšie prejavil v Trnave, dočasnom sídle ostrihomskej kapituly, a neskôr v Bratislave, ktorá bola vtedy hlavným a korunovačným mestom uhorských kráľov a sídlom uhorského prímasa. Tvorcami barokového umenia na Slovensku boli prevažne cudzí umelci. Postavilo sa mnoho menších dvojvežových kostolov a kostolíkov, ktoré patrili jezuitom, františkánom a iným reholiam.