Barok je umelecký štýl, označujúci jednu epochu v európskom kultúrnom vývine. Vznikol v polovici 16. storočia v Taliansku z renesancie (Michelangelo), ktorý prvky pojal subjektívne, ujal sa v západnej a strednej Európe, kde podnietil vznik národných umeleckých škôl. Hlboko ľudské realistické diela zobrazujúce svet jednoduchých ľudí a vecí vznikali aj v Španielsku, ale najmä v Holandsku, vďaka rastúcej úlohe meštianstva. Vo Francúzsku sa rozšíril monumentálny štýl, v ktorom prevládajú klasické prvky. Rozšíril sa aj do Ruska, Turecka a čiastočne zasiahol dŕžavy Španielska a Portugalska v Amerike. Prejavil sa najmä vo výtvarnom umení, ale poznačil aj literatúru a celý životný štýl doby. Charakterizuje ho dynamika, pohyb, šikmé a zakrivené línie, sklon k monumentalite, pompéznosti a iluzívnosti, myseľ ľudí bola usmerňovaná do sveta emócií, zjavení a vytržení. Jeho osou v strednej Európe bola protireformácia, vlastným ideologickým substrátom príslušnosť k feudálnemu systému, a preto zasiahol aj protestantské cirkvi, spoločnými nositeľmi cirkev a šľachta. Ľudové vrstvy ho preberali oneskorene a pozmenene. V 18. storočí upúšťal od monumentálnej funkčnosti a dával vyniknúť drobnému detailu, čím vyústil do rokoka. Jeho trvanie v jednotlivých krajinách nebolo rovnaké, strednú Európu zasiahol začiatkom 17. storočia. Barokové umenie, otázky jeho vzniku a proces formovania boli dlho nevyjasnenou kapitolou dejín umenia. Osvetľovali sa postupne, tak ako sa postupne vyhraňovala definícia baroka ako slohu, ako sa spresňovalo jeho časové vymedzenie v jednotlivých kultúrnych oblastiach, ako sa ozrejmovali jeho funkcie a jeho objektívne hodnoty. V základných estetických a historických otázkach, týkajúcich sa tohto slohového obdobia, sa dnes už názory historikov umenia zhodujú. Sporná je ešte otázka pôvodu slova barok. Niektorí odborníci ho odvodzujú z gréckeho slova „báros“, ktoré znamená „ťarchu“, „hojnosť“, narážajúc na prezdobenosť umeleckých diel; podaktorí ho odvodzujú z latinského výrazu „verruca“ čiže „bradavica“, iní zas hľadajú jeho pôvod v portugalskom slove „barocco“ alebo v španielskom „barrueco“ a či „berrueco“, ktorým sa označovali veľké perly nepravidelných tvarov. Barokový sloh sa v architektúre prejavuje stavbou pompéznych kostolov so zložitými pôdorysmi, v ktorých jednotlivé priestory vytvárajú mnohotvárne členené celky. Steny, ktoré sú bohato ozdobené ornamentami i sochami, vzrušene sa prehýbajú a vlnia.