Základné údaje o výtvarnom diele, historicko-spoločenské pozadie vzniku, názov, meno autora, jeho najdôležitejšie diela:
Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1852 na fare v Groot Zunderte, v južnom Holandsku. Otec bol kalvinistický farár a Vincent sa snažil ísť v jeho stopách. Po škole nastúpil k svojmu strýkovi, ktorý obchodoval s umením v Haagu. Tu podnikol svoje prvé kroky k tomu, aby sa stal farárom. Doma opakovane neuspel pri skúškach na teologickú školu a tak skončil ako kazateľ v jednej malej roľníckej osade v južnom Belgicku. Vincent cítil s chudobou ľudí. Vzdal sa svojho majetku a pohodlného bývania, býval v chatrči a tak sa chcel priblížiť svojim veriacim. Začali ho však trápiť choroby a cítil sa osamelý. Útechu hľadal vo svojom slobodne sa rozvíjajúcom umeleckom talente. Po dvoch rokoch opustil van Gogh túto oblasť, i kazateľstvo a začal sa plne venovať umeniu.
Vo veku tridsiatich rokov za finančnej podpory svojho brata Thea začal navštevovať lekcie umenia. Ale naozaj maľovať začal až v roku 1883, kedy začal žiť s tridsaťdvaročnou prostitútkou z Haagu, ktorej hovoril Kristin. Po niekoľkých rokoch života v chudobe sa ich vzťah rozpadol a on sa vracia ku svojej rodine späť na vidiek. Z tohto obdobia je dielo „Jedáci zemiakov.“ Je to van Goghove prvé majstrovské dielo. Olejom maľoval len štyri roky a toto bol výsledok. Krátko nato sa myšlienkami nasmeroval na Paríž, kam neskôr i odchádza. Prisťahoval sa k bratovi Theovi, ktorý pracoval ako obchodník s avantgardným umením, prevažne impresionizmom. Tieto diela si van Gogh zamiloval a začali ovplyvňovať i jeho prístup k umeniu. Paríž začala mať vplyv na výber tém. Strácali sa morálne a spoločenské podtexty. Pre van Gogha sa však postupne stala Paríž i niečím, čo ho zväzovalo. A tak odchádza na juh a usádza sa v mestečku Arles. V publikácii Vincent van Gogh sa uvádza, že Vincent si už dávno prial spoznať svetlo a farby juhu a Arles si vyvolil na podnet Toulous-Lautreca. Počas ďalších dvoch rokoch namaľoval van Gogh skoro všetky svoje najznámejšie diela. Mestečko Arles a okolitá príroda mu bola vzorom pri maľbách Obilné pole, Vincentov dom v Arles, Vincentova izba v Arles, Slnečnice. Tu sa znova objavuje jeho vášeň pre prírodu. Bratovi Theovi píše: „Udržujem si lásku k prírode, pretože to je skutočný spôsob, ako sa naučiť chápať umenie,“ a na inom mieste: „Tunajšia príroda je tak krásna...nedokážem maľovať tak krásne.“
Po najtvorivejšom období však prichádza kríza. Vincentov duševný stav sa prudko horší a tak sa dostáva do nemocnice v Arles. Nakoniec sám žiada, aby bol umiestnený do ústavu pre chorobomyseľných.