Bola mu čiastočne diagnostikovaná akútna forma epilepsie. Maľovať neprestáva, no jeho obrazy sú viditeľne poznačené jeho stavom. Po rokoch strávených na juhu odchádza späť na sever. Posledné dva mesiace svojho života žije blízko Paríža pod dozorom lekára, ktorý sa ho snaží liečiť. Nakoniec je však neúspešný. 27. júla 1890 spáchal Vincent van Gogh samovraždu, ktorou ukončil svoj život.

3. Percepcia diela:
a. tvarová analýza:
Objektom tejto maľby je päťčlenná roľnícka rodina pri večeri. V popredí máme stôl a na ňom jedlo. Prosté jedlo zo zemiakov a hustá čierna káva. Pozornosť nám na obraze priťahujú dve kľúčové prvky – ruky a tváre. Tie ruky sú ušľachtilé ruky pracujúcich. Kostnaté a silné ruky, ktoré cez deň obrábali pôdu a večer sa dotýkajú toho, čo vyprodukovali. Tváre sú drsné, skoro až prechádzajúce do karikatúry. Sledujeme tú únavu v matkinej tvári, alebo predčasne zostarnutú tvár mladej dievčiny i napriek tomu, že má tak jasné oči. Autor sa nestavia do pozície ochrancu. On neromantizuje. Hovorí, aby si nechali svoje šaty. Nechce maľovať ľudí v neprirodzenej pozícii. Chce ich namaľovať takých, akí sú. Výsledkom je, že sa nám ponúka pohľad, akoby sme cez oblok pozorovali vtedajší rodinný život. Vincent v liste bratovi okrem iného píše: „Ten obraz evokuje prácu rúk a hovorí, že tí sedliaci si počestne zaslúžia aby jedli to, čo jedia.“

b. farebná a svetelná analýza:
V tomto prípade ide o obraz kontrastu svetla a tmy. Keď sa pozrieme na skryté detaily, v pološere objavíme, že na hodinách je sedem hodín. Pre päťčlennú rodinu teda čas večere. Napravo vidieť náboženský obraz, ktorý naznačuje, že ide o bohabojných ľudí. Ale najzaujímavejší je kontrast medzi tmavým pozadím a svetlom v popredí, ktoré ožaruje samotný stôl a kde hlavným centrom pozornosti je jedlo. Prosté jedlo je vyzdvihnuté svojou svetlosťou. Zaujímavá je hra svetla na upracovaných kostnatých rukách, ako i na tvárach, ktorým tak dáva až skoro formu karikatúry. c. povrchová analýza:
Maľba je klasický olej na plátne. Autor maľoval olejom len štyri roky pred vznikom diela. Maľba vznikla v roku 1885, ešte pred autorovým pobytom v Paríži a teda pred ovplyvnením autorovho postoja k umeniu impresionizmom. Rozmery maľby sú 82 x 114 cm.

4. Analýza kompozičných princípov:
Interpretované dielo je treťou a zároveň poslednou verziou daného námetu. Od úvodnej po finálnu verziu je badateľný autorov vývoj. V prvej verzii, nazvanej vidiecky interiér sedia pri stole štyria namiesto piatich vidiečanov. Obraz je viac ponorený do tmy.