Včielka maja

Waldemar Bonsels:

Včielka Maja


Iste každý pozná niekdajší televízny hit Včielka Maja. Hovorí o nespočetných dobrodružstvách malej včeličky spolu s jej priateľmi a je určený najmä na pobavenie mladších divákov. V našich končinách takmer neznámy autor sa zhostil neľahkej úlohy zachytiť v knihe všetky zážitky, ktoré kedysi pútali milóny detí z celého sveta. Úspech tohto snaženia je ale otázny...
Áno, kniha je napísaná jednoduchým jazykom. Áno, sú tam pekné ilustrácie a pútavá zápletka. No toto dielo je zdraviu škodlivé ukazujúc deťom tú najzvrhlejšiu karikatúru ľudského života; vzťahy vo svete hmyzu sú komplikovanejšie ako v televíznych seriáloch typu Esmeralda či Rosalinda a nájdeme tu viac mŕtvol ako v ktoromkoľvek horore. Pokúsim sa zhrnúť tie najzávažnejšie fakty hovoriace v prospech zakázania tohto paškvilu.
Maja samotná je vykreslená ako osobnosť s patologickou závislosťou na svojom živočíšnom druhu, jej myšlienky vedú deti k intolerancii a rasizmu, ostatný hmyz je popísaný hyperbolizovanou kritikou a na každom sú nájdené nejaké nedostatky. Navádza mládež na anarchiu, nihilizmus a vzburu proti zaužívaným normám – viď. Majin útek z domova.
Počas jej ciest sa stretávame s prejavmi dekadencie a hniloby interpersonálnych vzťahov - zrady, falošnosti a pretvárky. O to viac síce zahrejú dušu detského čitateľa občasné stretnutia s indivíduami nepostihnutými devastáciou psychiky, no tieto „drahocennosti“ iba prebúdzajú pud agresivity a túžbu boja o samozrejmosti denného života.
Vrcholom nehorázností je záver: autor opisuje systém totalitnej neskorofeudálnej diktatúry, nezmyselné vraždenie a dehonestuje cenu ľudského života. Záverečný happyend len dotvára zmätené pocity dieťaťa – ukazuje, že i to najväčšie zlo môže zostať nepotrestané a pre prirodzené tendencie nevyzretej duše k identifikácii sa s literárnou postavou je vydanie tejto knihy nebezpečným precedensom do budúcnosti.