V predstavách sa vyskytovala ako stará žena odetá v bielej plachte, s veľkými zubami. K novším predstavám patrí kostlivec s kosou v ruke. Nedalo sa pred ňou skryť. Mohla mať podobu zvieraťa (hus, pes, mačka…), najčastejšie bola bielej farby. Ukazovala sa tomu, kto mal v blízkej dobe umrieť a i pri hromadných nešťastiach (požiar, mor záplavy…).
Smrť nastáva odlúčením duše od tela, ktorá mala podobu vtáka, najmä bielej holubice, ale i iných zvierat, bielej pary či obláčika. Kresťanstvo hovorí o nevideteľnej duši.
Hodinu smrti pripomínali zastavené hodiny. Nasledujúcim úkonom po skone bolo zatlačenie očí. Symbolizoval úmrtie. Príslovie – nemá mu kto ani oči zatlačiť, znamenalo opustenosť. Oči sa považovali za médium spôsobiť chorobu, ale i smrť. Pootvoreným okom si mohol mŕtvy vyhliadnuť a zobrať so sebou niekoho z rodiny, preto sa na oči pokladali črepiny, peniaze. Podviazala sa mu i brada ručníkom, šatkou, lebo otvorenými ústami by mohol niekoho „zhltnúť“.
5. OBRIADENIE MŔTVEHO


K obriadke mŕtveho patrí umytie, oholenie, učesanie, vykonávali sa po skone pokiaľ telo ešte nestuhlo. Ak už došla k stuhnutiu, mŕtveho mali oslovovať menom. Umývanie či už vodou alebo vínom a celkové vystrojenie mali na starosti príbuzní, susedia, alebo na to určená osoba, najčastejšie žena (smrtná baba). Za túto prácu dostávali drobnú odmenu - peniaz, naturálie, kus odevu.
Verdikt smrti potvrdzoval ohliadač mŕtvol. Ohliadači fungovali vo vidieckom prostredí niekde až do polovice 20. storočia, neskôr túto prácu začali vykonávať lekári. Odev sa pripravoval už počas života. V minulosti sa mŕtvy zabaľovali do plachiet (v čase moru). Neskôr mŕtvych začali obliekať do slávnostného, často svadobného odevu. Pokrývka hlavy bola tá istá, ktorú zosnulý nosil už počas života – u mužov klobúky, čiapky, u vydatých žien čepce, šatky. Baníkov, poľovníkov, vojakov pochovávali v uniformách.
V minulosti nebolo bežne obúvanie mŕtvych, ale zväzovanie palcov na nohách a rukách, aby stuhol v žiaducej polohe. Všetky šnúrky sa museli pred pochovaním rozviazať, zanedbanie tohto úkonu mohlo spôsobiť nežiaduci návrat mŕtveho. 6. VYSTRETIE MŔTVEHO NA DOSKY


Tento proces súvisel s prípravou truhly. Z dôvodu očakávaných návštev vypratali časť izby a okolo zosnulého poukladali lavice a stoličky. Na stôl so smútočným obrusom položili chlieb, soľ, a pálenku, u kastolíkov aj kríž.
Mŕtvy ležal na doskách na slamníku zakrytým plachtou alebo na perine, pričom nohy smerovali ku dverám a hlava do kultového kúta. Pod hlavou mu naukladali vankúše, ležal takmer v polosede.