V spoločenstve bolo najviac ocenené také oplakávanie, ktoré všetkých dojalo k slzám. Objavovalo sa počas vystretia, v deň pohrebu a pri zatváraní truhly.
Správanie pozostalých sa podriadilo situácii, ktorá nastala v dome. Oheň v peci zahasili, platil zákaz varenia. Jedlo pozostalých poskytovali susedia a príbuzní. Platil zákaz vykonávať akúkoľvek prácu v dome. 10. POHREB


V minulosti sa mal uskutočniť čo najskôr. Telo bolo pre rodinu záťažou, zvlášť v lete s vysokými teplotami. Ešte v 17. storočí sa pochovávalo v deň úmrtia či na druhý deň, až o niečo neskôr sa začalo pochovávať na tretí deň, čo zrejme súviselo i s prípadmi prebudenia sa v hrobe. Niektoré pohreby sa odbavovali i v noci. Pred pohrebom sa v dome zhromaždili účastníci, ktorí sa do príchodu kňaza modlili. Ženy vykonávali obradné oplakávanie a vkladali predmety do truhly. Pred vynesením mŕtveho sa vykonávala obradná rozlúčka, často to boli výkriky, otázky, výčitky, žiadosť o odpustenie. Rozlúčkou mohlo byť i dotknutie, pohladenie, pobozkanie, prežehnanie a pohropenie so svätenou vodou.
K najdramatickejším momentom patrí pribíjanie vrchnáka truhly a vynášanie mŕtveho z domu a to vždy s nohami napred – aby sa nevracal. Návratu mala zabrániť vyliata voda, vyhodenie smetí z izby alebo hliny. Dodnes sa miestami vykonáva rozlúčkový rituál trojnásobného búchania truhly o prah, čo znamená lúčanie sa mŕtveho s domom, rodinou, domácimi démonmi, ktorí sídlili práve pod prahom. Prah považovali za sídlo domového hada, ktorého pôvod je odvodený z duše prvého gazdu. Pri smrti gadzu verili, že zomiera i had – ochranca domu i jeho obyvateľov. Podstatná časť pohrebu sa v minulosti odohrávala na dvore, kde sa konali i obrady. Kantor, niekde duchovný, čítal rozlúčku od rodiny, známych a priateľov. Pre každého bolo veľkou poctou, ak sa v nej spomínal, pre niekoho to bola urážka ak naňho omylom zabudli. Truhlu mohla niesť vzdialenejšia rodina, známi, vrstovníci, platil prísny zákaz
niesť truhlu najbližšími pozostalými. V posledných rokoch sa aktivizuje práve najbližšia rodina. Potknutie sa pri nesení truhly znamenalo pre dotyčného blízku smrť.
Po vynesení mŕtveho z dvora ostávali v dome ženy, ktoré sa snažili vypudiť dušu z domu. Snažili ju vyhnať hlukom, prevrhnutím stoličiek, rozbitím nádob, vbíjaním klincov do
prahu domu.