Smrť starého človeka berú ako nevyhnutnosť: „starý musí – mladý môže“. S tým je spojená aj „príprava“ starších ľudí na tento neoddeliteľný úkon. Počas života si odkladajú peniaze, chystajú šaty , o blízkej smrti rozprávajú svojim deťom, príbuzným, známym, …
Od roku 1983 je v Lozorne postavený Dom smútku. Od tohto roku sú zosnulí vystavení práve v tomto Dome a nie doma ako tomu bolo doposiaľ. O úpravu zosnulých sa väčšinou starajú pohrebné služby, rodina zasahuje minimálne. Pani Zuzana, 77 rokov: „Šecko je fčil iné…Pamatám sa, ked umreli naša mama a takto umríta ležali na posteli 3 dni a my sme okolo nich chodziui a každy večer chodziui k nám ludé modlit sa za ňu. Byua to dobrá žena, tata piu…a pamatám si že múj najmladší bratr Jožka sa jí báu… Dneska to je iné. Šak existujú tí šelijaké služby, tak - je to pohodlnejší aj príjemnejší pro tých ostatných…“
Modlitby za mŕtveho sú uskutočňované od úmrtia až po pohreb v kostole v čase pred svätou omšou. Ale taktiež pretrvávajú aj modlitby v domácom prostredí. Pani Janka, 36 rokov: „Pred 5 rokmi mi zomrel syn. Celá rodina, susedia, známi sme sa stretávali u nás o 16 hodine a modlili sa za neho. Potom sme išli do kostola, kde sa tiež modlilo za neho…“
Mŕtvy človek je po „úprave“ v nemocnici či v pohrebnej službe prevezený do Domu smútku, kde je do pohrebu udržovaný v chladiacej miestnosti. V deň pohrebu je vystavený v „smútiacej miestnosti“, kde je vykonaný samotný obrad. V Lozorne sú väčšinou vykonávané katolícke obrady miestnym kňazom. Samotný sprievod je často sprevádzaný hudbou (dychové hudobné nástroje, miestny cirkevný zbor…). Truhlu nesú na nosidlách šiesti chlapi (väčšinou znými, susedia,…). Pohreb je sprevádzaný z pravidla väčším davom ľudí. Je to udalosť, ktorej sa zúčastňuje väčšia časť obyvateľstva. Ľudia sa navzájom poznajú a preto je rozlúčka so zosnulým občanom Lozorna skôr verejnou záležitosťou. Pri pohrebe mladého človeka je táto udalosť často sprevádzaná mladými ľuďmi oblečenými v Lozorskom kroji. Bývajú to väčšinou dievčatá, ktorých kroje sú „ozdobené“ čiernymi stužkami. Niekedy sa pohrebu zúčastňujú deti oblečené v bielych šatoch, ktoré pripomínajú sprievod anjelov. Pohreb mladého slobodného muža býva doprevádzaný dvomi dievčatmi, ktoré sú v bielych a čiernych šatách. Dievča v bielych šatoch symbolizuje život a čierna smrť. Po samotných obradoch a uložení tela do hrobu, ľudia postupne hádžu hrudku piesku do jamy. Tento rituál symbolizuje rozlúčku s mŕtvym a často má význam vety: „Prach si a v prach sa obrátiš…“.