ÚVOD

Medzi prvým vdychom a posledným výdychom je jeden úžasný život. Začína sa narodením a končí smrťou človeka. Mohli by sme ho prirovnať ku kruhu. Človek sa narodí, aby mohol zomrieť. Alebo ako sa vyjadril V. Vančura: Život je ohraničený smrťou ako deň dvadsiatou štvrtou hodinou…
Smrť je nevyhnutnou súčasťou bežného života. Nedá sa pred ňou utiecť, je stále aktuálna a dotýka sa celého ľudstva. V predstavách ľudí sa často tento pojem vyskytuje vo forme akejsi „kostry s kosou“, ktorá si prichádza pre ľudí v čase umierania. Pre niektorých ľudí zase predstavuje, akýsi most, či bránu za ktorou pokračuje to „pozemsky skončené…“
Cieľom našej semestrálnej práce je zamerať sa na smrť človeka, na charakterické rituálne spôsoby pochovávania a to z pohľadu historického či súčasného. Pre našu štúdiu sme si vybrali obec Lozorno.










































1. OBEC LOZORNO


Lozorno leží v blízkosti západných svahov Malých Karpát v južnej časti Záhorskej nížiny. Svojou polohou zaujíma významné postavenie. Jeho nadmorská výška je 187 m a žije v ňon okolo 2 500 obyvateľov.




2. RANNÁ HISTÓRIA LOZORNA


Obec sa spomína už v r. 1438, ale je pravdepodobne staršia. Prvá písomná zmienka je z roku 1589. Obec patrila panstvu Borinka – Stupava s hradom Pajštún. Názov obce bol v r. 1438 Ezelarn, v r. 1589 Zorno a v r. 1773 už dnešný názov Lozorno.
Zo 7. stor. pochádza aj najstaršia pečať obce, zobrazujúca sv. Katarínu s nástrojmi svojho martýrstva – s ozubeným kolesom a mečom s palmovou ratolesťou (symbolom mučeníkov, ale tiež aj symbolom viťazstva nad svetom).
Ako uvádza historický prameň, kostol, zasvätený ku cti sv. Kataríny z Alexandrie, bol postavený v r. 1629 a konsekrovaný, t. j. vysvätený 24. novembra 1630.
Okolo r. 1860 sa vyskytla v našej farnosti cholera. Zomretých na túto chorobu či mor pochovávali sa samostatnom cintoríne, na tzv. „Kolerskom cintoríne“, bolo tam minimálne 20 náhrobných kameňov. V súčastnosti je spomínaný cintorín zastavaný rodinnými domami.
Po II. svetovej vojne bol rozšírený i týfus. V r. 1945 – 1946 zomrelo najmenej 13 ľudí na túto chorobu.




3. HISTORICKÝ POHĽAD NA SMRŤ A POHREB JEDNOTLIVCA


Podľa predstáv väčšiny národov o posmrtnom živote je smrť považovaná nie za zánik, ale za prechod z jedného stavu do druhého.