Zdôvodňovania obradu s Morenou v posledných storočiach neraz splývali, samotný obrad bol nezriedka chápaný ako viacfunkčný, no stotožňovanie Moreny so zimou bolo stále dominantné. Účastníci obradu boli po jeho ukončení pohostení alebo odmenení potravinami. Keďže Morenu vynášali dievčatá, v mnohých oblastiach ich obdarovali vajíčkami, ktoré si tieto odložili pre kúpačov. Pozostatkom staršieho obradu bol na viacerých miestach i zvyk, že na Smrtnú alebo Kvetnú nedeľu chodili chudobnejšie dievčatá vyberať po domoch vajíčka, čo sa nazývalo chodením po Morene. V týchto prípadoch už iba pomenovanie obchôdzky dokumentuje dávnejšiu existenciu samotného obradu.

Konkrétnu podobu vynášania Moreny a nosenia leta nám názornejšie približujú príklady z jednotlivých oblastí.
V Spišskej obci Kľukňava menšie deti zhotovili figurínu ženy, ktorú tu označovali termínom Šmertka, nosili ju po dedine a spievali:
Ide Smrtka s kúdelú
na tú Smrtnú nedeľu.
A ty, máj, kravám daj
a na voly a na kone
nezapomínaj!
V niektorých obciach na okolí Kežmarku (napr. v Krížovej Vsi) nazývali figurínu Barborenou a Špitolenou. Keď ju na Smrtnú nedeľu hádzali do vody, spievali:
Haju, haju,
na zelenom máju,
barborena, Špitolena,
kde si prebývala?
Za horami, za lesami
piesoček džubala.
Na strednej a dolnej Orave chodili v rovnaký deň s Marmorienou, Marmurienou. V Nižnej nosili dievčatá Morenu a chlapci Ďadka. Pieseň dievčat bola nasledovná:
Marmuriena, Marmuriena,
Kyseľova žena,
kde si prebývala?
U studienky
nôžky som si umývala.
Čo ti tam dávali?
Čepčeky krájali,
mládencom a dievkam rozdávali.
Keď ja pôjdem cez lavice,
dobreže ma držte,
keď ma bude mamka volať,
do vody ma pusťte.
Mládenci, ktorí kráčali hneď za dievčatami s mužskou figurínou, spievali:
Nosíme my ďadka,
čo po poli ľapká,
aj my takí budeme,
čo ho nosiť budeme.
Nosíme my takého
ako Laca zhnitého.
Pri vode figuríny vyzliekli a hodili do potoka. Morenine sviatočné šaty si oblieklo to z dievčat, ktoré ostatné vyvolili za kráľovnú. Spievajúc náboženské piesne, prešli dievčatá opäť celú dedinu a z domov im vynášali vajíčka, múku i peniaze.
V niektorých stredooravských obciach pri vynášaní Moreny nespievali vôbec, ak spievali, tak len piesne náboženského charakteru, čo odôvodňovali tým, že je obdobie pôstu. Rovnako si počínali dievčatá na okolí Košíc.


4. Tradícia v Turčianskych oblastiach

V Turčianskych obciach zachovávali obrad ešte v prvej tretine nášho storočia v značne rozvinutej podobe.