Večer pred Smrtnou nedeľou sa zišli dievčatá v dome, kde sa cez zimu schádzali na priadky, a zo slamy, žŕdky a prinesených starších kusov odevu zhotovili figurínu Moreny. Na druhý deň hneď na svitaní niesli Morenu, tu ju nazývali Murienou, po dedine. Z dolného konca obce zaniesli Morenu k rieke a z mosta ju hodili dolu. Potom sa s pokrikmi „zatopili sme zimu“ vracali späť. Rovnakú cestu vykonali chlapci, ktorí niesli na kratšej žrdi Dedka, známeho v Turci i pod označením Dido, Donda. Chlapci spievali:
Dedko náš, dedko,
požral si nám všetko.
Nič si nám nenechal,
tak si sa dobre mal.
Po utopení zimy sa jedno z dievčat oblieklo akoby za nevestu a držiac v rukách malú jedličku ozdobenú stuhami a hodvábnymi šatkami, predstavovalo kráľovnú. Iné dievča nieslo väčší košík, aby mali kde uložiť vajíčka, prípadne iné naturálie. Sprevádzali ich ďalšie tri-štyri dievčatá, ktoré vedeli pekne spievať. Pieseň, ktorú spievali, chodiac po obci, bola rovnaká ako tá, ktorú uverejnil Ján Kollár v Národných spievankách a ktorá sa začínala dvojverším:
Vyniesli sme, vyniesli sme
Murienu zo vsi…
Pred domami, kde mali nádej na podarúnok, zastali a niektoré z dievčat oznámilo príčinu príchodu. Z vyzbieraných vajec a slaniny urobili dievčatá večer praženicu, na ktorú prizvali mládencov, a spoločne sa potom zabavili. Približne v južnej polovici Slovenska používali miesto termínu Morena na označenie figuríny názov Kyseľ, Kyselica, Kyseľova žena. Kyseľ bolo tradičné jedlo v období zimného pôstu.
Kyselicu vynášali i na okolí Stupavy a Bratislavy. Vo Vajnoroch nosili dvanásť až pätnásťročné dievčatá Kyselicu oblečenú do šiat mladej nevesty na Kvetnú nedeľu popoludní. Pred každou bránou zastali a spievali:
Kyselica kyselá,
na oleji pražená
a octom a cibulú
pánbičkovu snikulú.
Keď páni jedli,
ľudia hľadeli,
čo je toto za dievečku
v pérovém predečku.
Pekne si stojí,
na ľudí hľadí.
A ty, pani krásna,
daj lyžičku masla,
to je ešte máličko,
pridaj k tomu vajíčko.
Keď dostali žiadané, pohli sa k ďalšiemu domu, až kým neobišli celú dedinu. Pri potoku Kyselicu vyzliekli, šaty odložili a žŕdku so zvyškami figuríny hodili do vody. Chlapci hádzali do Kyselice kamene, kým ju voda neodniesla z ich dosahu. Potom sa spolu s dievčatami hrali tradičné jarné hry.


5. Obsah piesní

Iným variantom obradu z posledného obdobia jeho existencie bola forma, keď dievčatá nosili síce figurínu Moreny, no obsah piesní, ktoré pritom spievali, sa nestotožňoval s touto činnosťou, ba nie je do nich zakomponovaný ani názov figuríny.