S takouto transformáciou sme sa stretli vo viacerých obciach strednej Oravy, kde dievčatá nosili Morenu, spievajú náboženské piesne.
Menej kontrastné prípady patriace do tejto skupiny poznáme z južnejších oblastí východného Slovenska. Napríklad dievčatá na okolí Nižného Medzeva na Kvetnú nedeľu pri nosení figuríny Moreny spievali:
Veliká noc, Veliká noc,
kde si prebývala?
Na Dunaji, na Dunaji
nôžky umývala.
Či je tota, či nie tota,
čo ráno vstávala,
na Dunaji, na Dunaji
nôžky umývala.
Nakoniec figurínu spálili a popol hodili do vody. Potom hádzali do vody venčeky a ktorým smerom ich voda najprv otočila, tým smerom sa mali vydať.

Zo starších i novších záznamov o vynášaní Moreny si môžeme zrekonštruovať aspoň približný obraz o vývoji a funkčných premenách tohoto zvyku v posledných storočiach. V starších vývojových fázach, ako už bolo spomenuté, figurína symbolizovala zimu, smrť a vôbec všetko negatívne, čo zima prinášala a čoho sa chcela obec zbaviť. Práve miesta, cez ktoré figurínu preniesli, boli v očiach celého kolektívu od tohoto zla očistené. Tým, pravda, Morena neprinášala ešte nič pozitívne, vytvárala iba priestor pre také obrady, ktoré mali prosperitu zabezpečiť.
So staršou funkciou Moreny sa stretávame tam, kde do figuríny hádžu kamene, blato a nakoniec ju spália alebo utopia, prípadne vynesú na cudzí chotár.
Tam, kde táto staršia vyhranená predstava ustupuje, postupne sa prelínajú dve funkcie Moreny – odstraňovanie zla ako primárny a vytváranie priestoru pre dobro ako sekundárny cieľ. V takých prípadoch vznikajú predstavy, že v chotári, cez ktorý prenesú figurínu, nebude mor, požiar, krupobitie, na poliach bude dobrá úroda a podobne. Ak figurínu nakoniec zničia, je to dôkaz, že jej pôvodná funkcia celkom nezanikla. O zániku pôvodnej funkcie Moreny môžeme hovoriť vtedy, keď ľudia figurínu už neničia, ale slamu z nej si odkladajú ako magický prostriedok na zlepšenie chovu hydiny, alebo hoci ju spália, popol z nej rozsypú na vlastné polia v očakávaní lepšej úrody. Druhotnú vrstvu predstavujú tiež ľúbostné veštby spojené s vynášaním Moreny.
Tak ako Morena symbolizovala zimu, zelený konárik, či už to bol vŕbový prút, lieska alebo iná drevina, predstavoval nastupujúcu vegetáciu a po nej nasledujúce leto. V jarných obradoch sa tieto konáriky označovali termínom máj, májik, leto, letečko, lesola, hájik a podobne. Na obchôdzky s konárikmi chodievali desať až dvanásťročné dievčatá na Kvetnú nedeľu.


6.