Nosenie leta

S nosením leta sa stretávame predovšetkým na juhozápadnom Slovensku a v priľahlých oblastiach stredného Slovenska.
V Lábe si dievčatá urobili „leto“ z konárika slivky, na ktorý navešali pomaľované vajíčka, vlastne len vajcové škrupiny, pretože obsah vajca najprv vyfúkli pomocou dvoch malých otvorov na koncoch vajíčka. Cez spomínané otvory pretiahli potom cverny, aby mohli škrupiny zavesiť na konárik. S „letom“ obchádzali domy, v ktorých bývali spríbuznené rodiny. Pod oknom sa zastavili a spievali:
Milé leto, milé,
kdes´ tak dlho bolo?
V pivnici na lavici
v červenej ružici.
Budzte tam, babičky, veselé,
však vám to letečko nesieme.
Či je toto nový dom?
Nové leto máme
a vám, pane hospodáru,
pekne zaspievame.

Rôzne formy prinášania leta prostredníctvom zelených ratolestí boli v predchádzajúcich storočiach pravdepodobne známe vo všetkých oblastiach nášho územia. Sotva však možno predpokladať, že by taký dôležitý rituál, ako bolo prinášanie jari či leta, bol býval zverený malým dievčatám, vlastne ešte deťom. Napokon aj niektoré staršie správy uvádzajú, že vynášanie zimy a prinášanie leta bolo záležitosťou dospelých dievčat. Niektorí bádatelia sa domnievajú, že túto čestnú úlohu dostali dievčatá, ktoré boli v tom roku prijaté medzi dospelé. V každom prípade sú obchôdzky malých dievčat, tak ako ich poznáme z posledných desaťročí, dôsledkom oslabenia významu obradu.
7. Použitá literatúra


1. Emília Horváthová, „Rok vo zvykoch nášho ľudu“, Vydavateľstvo TATRAN, Bratislava 1986













































8. Záver

Vynášanie Moreny je už tak málo spomínaným zvykom, že som pokladala za dôležité jej pripomenutie, či už zo stránky historickej alebo súčasnej. Každé územie Slovenska má svoje spôsoby, akým realizuje tento akt vynášania zimy alebo prinášania leta do kraja. Je preto zaujímavé získať a vedieť bližšie informácie o niečom takom, ako je vynášanie Moreny. Každý človek by mal vedieť aspoň kúsok z toľkého množstva tradícií a zvykov, ktoré už vymreli alebo sa stále uchovávajú na území akéhokoľvek štátu, aby vedel a mohol povedať svojim potomkom viac o svojej krajine.