Tiež sa ponúka príležitosť využiť škály tlmených miešaných odtieňov, tvorených nerovným pomerom doplnkových farieb a bielou farbou. Zopár vecí ktoré by maliar mal vedieť:

Svetlo sa skladá z farieb spektra. Preto môžeme pozorovať predmety, ktoré odrážajú všetky alebo aspoň niektoré spektrálne farby. Ako základné farby si maliari vyberajú práve spektrálne farby, a preto môžu s dobrou presnosťou reprodukovať všetky existujúce farby.

Pri maľovaní je treba rozlišovať nasledujúce farebné aspekty: a) vlastnú farbu predmetu, b) tonálnu farbu, ktorá je výsledkom rozloženia svetla a tieňa, c) farbu okolia, ktorá je daná charakterom svetla odrazeného neďalekými objektami. Tieto tri faktory sú podmienené farbou dopadajúceho svetla, intenzitou osvetlenia a celkovou atmosférou výjavu. S použitím troch primárnych farieb (azurovej, purpurovej, žltej) sa dá pripraviť ľubovoľná farba, aj čierna.

Ak hovoríme o kontraste, je treba mať na rozume rozdiel medzi tonálnym a farebným kontrastom. Svetlo a tmavo modrá vytvárajú tonálny kontrast, modrá s červenou farebný kontrast.

Zmiešaním dvoch doplnkových farieb vzniká čierna.

Maximálny kontrast dosiahneme ak umiestnime dve doplnkové farby vedľa seba.

Každá farba „vrhá“ na okolité farby zafarbenie svojho doplnku, napr. žltá zdánlivo prepožičia susedným farbám modrý nádych. Následkom toho sa do istej miery dá ovplyvniť farebný odtieň úpravou jeho okolia.

Šedá farba sa skladá zhruba z 50% bielej a 50% čiernej farby. Preto primiešaním bielej farba zosvetlí a zošedne. To isté platí o ztmavovaní pomocou čiernej farby. Pri úprave sýtosti farby musíte brať ohľad na jej rovnakofarebné predchádzajúce a následujúce odtiene vo svetelnom spektre.

Farba tieňa je tvorená týmito zložkami: a) modrou, ktorá je zahrnutá v každom šeru; b) vlastná farba predmetu v tmavšom odtieni; c) doplnkom vlastnej farby každého predmetu.

Harmonizovaním farieb hľadáte vzájomné vzťahy medzi dvoma či viac farbami. Vzniká tak esteticky príjemný celok. Farebný súlad vychádza zo znalosti rozličných farebných škál. Farebnou škálou rozumieme dokonale zatriedené poradie farieb.

Dve doplnkové farby, ktoré si odpovedajú tónom (napr. zelená a purpurová), sa pri pokuse o harmonizáciu prejavia ako úplne nezlúčiteľné. Farebného súladu sa však dá dosiahnúť nerovnomerným zmiešaním dvoch doplnkových farieb s bielou. Pri farebnej harmonizácii vychádzajúcej zo škál vždy existuje dominantná farba. Tá môže byť studená alebo teplá. Najtypickejšou studenou farbou je modrá, medzi teplé farby patrí napr.