Teória farieb

Svetlo a jeho farby

Predstavte si následujúcu situáciu: Je letné odpoludnie a vy pobývate vo voľnej prírode. Zem je mokrá; pred chvíľkou prestalo pršať a zasvietilo slnko schyľujúce sa k západu. Na vyjasnenej, žiarivo modrej oblohe sa objavil očarujúci farebný oblúk dúhy. V diaľke ešte trošku prší. Ako možno viete, vodné kvapky sa vo vzduchu chovajú ako nepatrné optické hranoly a rozkládajú slnečné svetlo na šesť dúhových farieb. Pred zhruba dvesto rokmi napodobnil Isaac Newton tento proces v domácich podmienkach. Zavrel sa v tmavej miestnosti a malou clonou do nej vpustil úzky svetelný zväzok. Do jeho dráhy potom umiestnil sklenený hranol, ktorým rozložil biele svetlo na spektrálne farby (purpurová, červená, žltá, zelená, azurová, tmavo modrá). Po rokoch podnikol fyzik Young pokus, ktorý bol protikladom Newtonového experimentu. Zatiaľ čo Newton svetlo rozkládal na šesť farebných zložiek, Young ich rekonštruoval. Zameril šesť svetelných zväzkov, ktoré farebne odpovedali farbám spektra, do jedného bodu a dostal tak biele svetlo. Aby ste rozumeli tomuto javu, pri ktorom sa dve tmavé farby skladajú v jednu svetlejšiu, uvedomte si, že šlo o svetelné farby, t.j fabry vzniknuté odrazom farebného svetla. Obe zložky sa tak sčítali; z toho vyplýva, že zmiešaním dvoch svetelných farieb vzniká nová, svetlejšia farba. Napríklad zlúčením svetla červenej a zelenej farby vytvoríme svetlo žltej farby, ktorá je svetlejšia ako obe jej zložky. Young tiež ukázal ďalší veľký jav: pri pokusoch s farebnými lampami zistil, že šesť spektrálnych farieb sa dá obmedziť na iba tri základné farby toho istého spektra. Z týchto svetelných farieb, červenej, zelenej a tmavo modrej, sa mu podarilo vytvoriť biele svetlo. Napadlo ho tiež, že dvojice týchto základných farieb spolu vytvárajú tri ďalšie farby: azurovú (modrá-zelená), purpurovú (modrá-červená), žltú (zelená-červená).

Pohlcovanie a odraz svetla

Pri osvetlení bielym svetlom dopadajú na povrch každého predmetu tri farebné zložky svetla: modrá, červená a zelená. Niektoré materiály dopadajúce svetlo odrážajú, iné ho pohlcujú. Väčšinou však dochádza k odrazu len niektorých zložiek. Tento fyzikálny zákon je vyjádrený následovne: „Každé neprehliadné teleso čiastočne, či úplne odráža dopadajúce svetlo.“ Len málokto vie, čím je spôsobené, že rôzne látky majú rôzne farby. Prečo je napríklad jablko červené? Viete, že na povrch jablka osvetleného bielym svetlom dopadajú tri svetelné farby.

Šupka pohltí zelenú a modrú zložku a odrazí červenú. Preto sa jablko javí ako červené. Tiež na túto stránku dopadajú tri svetelné zložky. Od povrchu papiera sa odrazia rovnomerne, a preto odrazené svetlo nezaznamenalo zmenu. Preto sa papier javí ako biely (samozrejme v bielom svetle). Keby sme osvietili čierne teleso, stal by sa pravý opak. Teoreticky, pokiaľ by bolo možné považovať teleso za absolutne čierne, boli by všetky dopadajúce zložky úplne pohltené. Vzhľadom k tomu, že takéto teleso nevyžaruje odrazené svetlo, zdá sa čierne. Zmiešaním troch primárnych svetelných farieb po dvojiciach vzniknú tri nové svetelné farby, ktoré zmiešaním dávajú biele svetlo. Je však zréjme, že svetlom sa maľovať nedá. Dá sa to vyjadriť aj takto: Miešaním tmavých farieb sa nedá vytvoriť svetlejšia farba. (reč je o pigmentových, krycích farbách). Okrem toho sa bez spektrálnych farieb nezaobídete, ak chcete napodobniť efekty zpôsobené svetlom. Ako si teda poradiť? Riešením je jednoduché prehodenie primárnych a sekundárnych farieb pri zachovaní všetkých šiestich farieb spektra. Primárnimi farbami pre vás budú sekundárne svetelné farby, a vašimi sekundárnimi farbami budú primárne svetelné farby. A teraz vysvetlím, prečo je nutné vykonať tento prevod.

Aditívna (sčítacia) a subtraktívna (odčítacia) syntéza

Miešaním pigmentových farieb dosahujeme odčítanie farebných zložiek, tzv. subtraktívnu syntézu, postupujúcu od svetlých farieb k tmavým. Ak zmiešate azurové, purpurové a žlté farbivo (tj. veľmi jasné farby), dostanete čiernu. Skladanie farbív má opačný účinok ako skladanie svetelných farieb, pri ktorom sa zložky sčítavajú - tzv. aditívna syntéza. Zmiešaním primárnych(P) farieb so susednými sekundárnymi(S) farbami vznikajú terciálne(T) pigmentové farby: smaragdovo zelená, ultramarínovo modrá, svetlo zelená, fialová, karmínová, oranžová.

Doplnkové farby

S využitím znalostí teórie farieb a svetla môžete pripraviť ľubovoľnú farbu. K tomu však tiež potrebujete vedieť, ako sa pigmentové farby navzájom doplňujú. (tmavo modrá je doplnkom žltej, červená je doplnkom azurovéj, zelená je doplnkom purpurovej, a naopak). Možno sa divíte, k čomu je maliarom dobré rozprávanie o doplnkových farbách. Takže.. pozrite sa na to takto: prezrite si dôkladne tento farebný kruh, zistíte, že doplnkové farby ležia vždy naproti sebe. To znamená, že ide o tie farby, ktoré spolu na pohľad najmenej súvisia. Maliar tento fakt môže využiť pri znázorňovaní nápadných kontrastov, výnimočne ostrých tieňov, či sýtych pozadiach.

Tiež sa ponúka príležitosť využiť škály tlmených miešaných odtieňov, tvorených nerovným pomerom doplnkových farieb a bielou farbou. Zopár vecí ktoré by maliar mal vedieť:

Svetlo sa skladá z farieb spektra. Preto môžeme pozorovať predmety, ktoré odrážajú všetky alebo aspoň niektoré spektrálne farby. Ako základné farby si maliari vyberajú práve spektrálne farby, a preto môžu s dobrou presnosťou reprodukovať všetky existujúce farby.

Pri maľovaní je treba rozlišovať nasledujúce farebné aspekty: a) vlastnú farbu predmetu, b) tonálnu farbu, ktorá je výsledkom rozloženia svetla a tieňa, c) farbu okolia, ktorá je daná charakterom svetla odrazeného neďalekými objektami. Tieto tri faktory sú podmienené farbou dopadajúceho svetla, intenzitou osvetlenia a celkovou atmosférou výjavu. S použitím troch primárnych farieb (azurovej, purpurovej, žltej) sa dá pripraviť ľubovoľná farba, aj čierna.

Ak hovoríme o kontraste, je treba mať na rozume rozdiel medzi tonálnym a farebným kontrastom. Svetlo a tmavo modrá vytvárajú tonálny kontrast, modrá s červenou farebný kontrast.

Zmiešaním dvoch doplnkových farieb vzniká čierna.

Maximálny kontrast dosiahneme ak umiestnime dve doplnkové farby vedľa seba.

Každá farba „vrhá“ na okolité farby zafarbenie svojho doplnku, napr. žltá zdánlivo prepožičia susedným farbám modrý nádych. Následkom toho sa do istej miery dá ovplyvniť farebný odtieň úpravou jeho okolia.

Šedá farba sa skladá zhruba z 50% bielej a 50% čiernej farby. Preto primiešaním bielej farba zosvetlí a zošedne. To isté platí o ztmavovaní pomocou čiernej farby. Pri úprave sýtosti farby musíte brať ohľad na jej rovnakofarebné predchádzajúce a následujúce odtiene vo svetelnom spektre.

Farba tieňa je tvorená týmito zložkami: a) modrou, ktorá je zahrnutá v každom šeru; b) vlastná farba predmetu v tmavšom odtieni; c) doplnkom vlastnej farby každého predmetu.

Harmonizovaním farieb hľadáte vzájomné vzťahy medzi dvoma či viac farbami. Vzniká tak esteticky príjemný celok. Farebný súlad vychádza zo znalosti rozličných farebných škál. Farebnou škálou rozumieme dokonale zatriedené poradie farieb.

Dve doplnkové farby, ktoré si odpovedajú tónom (napr. zelená a purpurová), sa pri pokuse o harmonizáciu prejavia ako úplne nezlúčiteľné. Farebného súladu sa však dá dosiahnúť nerovnomerným zmiešaním dvoch doplnkových farieb s bielou. Pri farebnej harmonizácii vychádzajúcej zo škál vždy existuje dominantná farba. Tá môže byť studená alebo teplá. Najtypickejšou studenou farbou je modrá, medzi teplé farby patrí napr.

červená.

Ak pracujeme s dokonale zladenými farbami tej istej škály (teplej či studenej), je žiadúce doplniť ju o jednu či dve neharmonizujúce farby, ktoré kontrastom podtrhnú dominantnú škálu.