Svetlo a jeho farby

Predstavte si následujúcu situáciu: Je letné odpoludnie a vy pobývate vo voľnej prírode. Zem je mokrá; pred chvíľkou prestalo pršať a zasvietilo slnko schyľujúce sa k západu. Na vyjasnenej, žiarivo modrej oblohe sa objavil očarujúci farebný oblúk dúhy. V diaľke ešte trošku prší. Ako možno viete, vodné kvapky sa vo vzduchu chovajú ako nepatrné optické hranoly a rozkládajú slnečné svetlo na šesť dúhových farieb. Pred zhruba dvesto rokmi napodobnil Isaac Newton tento proces v domácich podmienkach. Zavrel sa v tmavej miestnosti a malou clonou do nej vpustil úzky svetelný zväzok. Do jeho dráhy potom umiestnil sklenený hranol, ktorým rozložil biele svetlo na spektrálne farby (purpurová, červená, žltá, zelená, azurová, tmavo modrá). Po rokoch podnikol fyzik Young pokus, ktorý bol protikladom Newtonového experimentu. Zatiaľ čo Newton svetlo rozkládal na šesť farebných zložiek, Young ich rekonštruoval. Zameril šesť svetelných zväzkov, ktoré farebne odpovedali farbám spektra, do jedného bodu a dostal tak biele svetlo. Aby ste rozumeli tomuto javu, pri ktorom sa dve tmavé farby skladajú v jednu svetlejšiu, uvedomte si, že šlo o svetelné farby, t.j fabry vzniknuté odrazom farebného svetla. Obe zložky sa tak sčítali; z toho vyplýva, že zmiešaním dvoch svetelných farieb vzniká nová, svetlejšia farba. Napríklad zlúčením svetla červenej a zelenej farby vytvoríme svetlo žltej farby, ktorá je svetlejšia ako obe jej zložky. Young tiež ukázal ďalší veľký jav: pri pokusoch s farebnými lampami zistil, že šesť spektrálnych farieb sa dá obmedziť na iba tri základné farby toho istého spektra. Z týchto svetelných farieb, červenej, zelenej a tmavo modrej, sa mu podarilo vytvoriť biele svetlo. Napadlo ho tiež, že dvojice týchto základných farieb spolu vytvárajú tri ďalšie farby: azurovú (modrá-zelená), purpurovú (modrá-červená), žltú (zelená-červená).

Pohlcovanie a odraz svetla

Pri osvetlení bielym svetlom dopadajú na povrch každého predmetu tri farebné zložky svetla: modrá, červená a zelená. Niektoré materiály dopadajúce svetlo odrážajú, iné ho pohlcujú. Väčšinou však dochádza k odrazu len niektorých zložiek. Tento fyzikálny zákon je vyjádrený následovne: „Každé neprehliadné teleso čiastočne, či úplne odráža dopadajúce svetlo.“ Len málokto vie, čím je spôsobené, že rôzne látky majú rôzne farby. Prečo je napríklad jablko červené? Viete, že na povrch jablka osvetleného bielym svetlom dopadajú tri svetelné farby.