Toskánske románske sochárstvo svojím realizmom, pod vplyvom antiky prekonalo byzantský formalizmus a položilo základy k svojbytnej miestnej umeleckej tradícií. Štúdium antického umenia vyústilo do románskeho protestantizmu.
Bohatšie v obsahu a výraznejšie vo formálnom prevedení v porovnaní s Talianskom je románske sochárstvo vo Francúzku, kde sa v plnej šírke rozvinula výzdoba portálu, či celej fasády. Tu možno sledovať vývoj sochárstva od neobratných počiatkov, cez nábehy k obnoveniu figurálnej skulptúry, až po monumentálne, umelecky svojbytné sochy.
Na Slovensku sa románske sochárstvo uplatnilo málo. Najpozoruhodnejšie z portálov sú v kostole v Ilji pri Banskej Štiavnici, v Spišskej kapitule a z kamenárskej výzdoby hlavíc, pás s fantastickými zvieratami v kostole v Košiciach.
K úplnému uvolneniu sochárstva od architektúry však došlo až v gotike.


Gotický sloh

Gotický sloh sa stal umeleckým výrazom vrcholného a neskorého stredoveku. Vznikol pred polovicou 12. st. vo Francúzku, ale až od 13. st. ovládol celú západnú, strednú a čiastočne aj južnú Európu. Pojem „gotika“ vznikol v renesančnom Taliansku ako posmešný názov pre stredoveké umenie, považované na rozdiel od umenia antiky alebo súdobej renesancie za prejav hlbokého úpadku a prisudzované barbarským Gótom. Gotický sloh však nevznikol v Nemecku, ale v Ile-de-France („ostrov Francúzska“, oblasť okolo Paríža). V tomto období sa začali objavovať ako objednávatelia umenia okrem panovníka a cirkvi aj zámožný mešťania a tiež mestá, takže toto umenie už neslúžilo výhradne cirkvi a feudálom, ale stále viac sa v ňom uplatňovali požiadavky mešťanov. Cirkevný vplyv sa zmenšoval a pomaly sa mohli prejaviť výsledky štúdia prírody. Gotický umelec chcel zobraziť viditeľný svet najprv pre oslavu stvoriteľa a napokon len pre radosť zo života.
Gotiku delíme na ranú (12. st.), klasickú, poklasickú (13.–14. st.) a neskorú (15.st.).

Sochárstvo tiež vychádzalo z náboženskej funkcie, no od románskeho sa líšilo tým, že sa neodvracalo od prírody a pozemského života. Gotický realizmus sa snažil zľudštiť náboženské námety a laický umelci sa pokúšali vyjadriť túžbu po poznaní. Rozoznávame dva druhy gotického sochárstva, t.j. monumentálna skulptúra, ktorá bola ešte spätá s architektúrou a komorné sochárstvo tvorili prenosné sochy prevažne z dreva, ale taktiež zo slonoviny a kameňa. Skulptúra na priečeliach katedrál sa podobala akýmsi kamenným encyklopédiám stredovekého myslenia. Kalendárne výjavy predvádzali prácu roľníka – nevoľníka, pretože práca bola chápaná ako trest boží a cesta ku spáse. Rezbárstvo sa sústreďovalo na námety Krista, Panny Márie, piety a svätcov.