Nedostatok pamiatok v kresťanskej antike je dôsledkom vtedajšieho prenasledovania kresťanov a v Byzancií síce bolo umenie ušetrené vtedajších veľkých hospodársko-politických prevratov, ale tým bolo v podstate aj utlmené. Napokon celý stredovek (Byzancia, Románsky a Gotický sloh) bol zasvätený kresťanstvu a najmä potrebám cirkvi, vďaka čomu boli niektoré druhy umenia dosť ochudobnené, ale treba brať do úvahy fakt, že umenie nemôže existovať bez spoločnosti, ktorá je vždy ovplyvňovaná politickou mocou a duchovenstvom, a tak umeniu nezostáva nič iné, len sa stále prispôsobovať týmto trom faktorom.