Úvod

Plastické zobrazovanie, napodobňovanie skutočnosti a hľadanie dokonalosti v troch rozmeroch zaujímalo ľudí už od počiatkov umeleckej tvorby, od praveku. Popri zobrazovaní predmetov a zvierat, najfascinujúcejšie je však plastické stvárnenie človeka. Tieto sochy nám zachovávajú tak umelecké hodnoty minulosti, ako aj svedectvo o ideále mužskej, či ženskej krásy daného obdobia.


Antické Grécko

V tejto oblasti najprepracovanejšia technika a umelecká dokonalosť bola zaznamenaná v období antického Grécka. Je všeobecne známe, že do dnešnej doby nebola prekonaná, dokonca ani v epochách, ktoré sa ňou nechali inšpirovať. Toto umenie bolo značne ovplyvnené vznikom humanizmu, kedy sa po prvýkrát stal ideálom človek (nie boh ani panovník) snažiaci sa poznávať, ovládať prírodu a usporiadať si svoj život podľa zákonov prirodzeného rozumu. To viedlo k rozvoju filozofie a vzniku demokracie, čo však bolo podmienené a obmedzené otrokárskym systémom.
Umenie gréckej antiky je historicky rozdelené do štyroch období. Predhistorické (10. – 9. st. pr.nl), archaické (8. – 6. st. pr.nl), klasické (5. – 4. st. pr.nl), a helenistické (3. – 1. st. pr.nl) obdobie.
Vrcholom tvorivého úsilia bolo práve klasické obdobie, z ktorého sa však zachovalo len málo originálov a ich pôvodnú podobu si môžeme len predstaviť na základe Rímskych kópií, ktoré boli vyrábané po pripojení Grécka k Rímskej ríši. Z predhistorického obdobia sa zachovala len drobná plastika z keramiky a bronzu, predovšetkým sú to figúrky zvierat. V archaickom období pribudli figúrky nahých bojovníkov tzv. exvota – čiže predmet venovaný božstvu. Neskôr vznikali kultové sochy bohov, ktoré zdobili svätyne chrámov. Tie boli najprv vyrábané z dreva, pričom bola vyrezávaná len hlava, po roku 600 pr.nl sa však rozvinula monumentálna kamenná skulptúra. Objavili sa kolosálne sochy, ktoré boli proporcionálne inšpirované Egyptom, no Gréci napokon zistili, že nie veľkosť je dôležitá, ale dokonalý pomer všetkých častí k celku. Z tohto obdobia sú známe aj náhrobné vlysy a reliéfy s mytologickým námetom. Najcharakteristickejšími typmi sôch archaického obdobia sú však kúros (nahý mladík) a kóré (oblečená dievčina), obvykle tesané z mramoru a polychrómované. Boli kolorované (červená zelená a modrá), pretože bezfarebnú sochu Gréci považovali za nedokončenú.