Baroková socha akoby potrebovala spoluprácu nespútaných živlov, ich rúcha majú vyduté, víchrom rozviate záhyby, alebo telo tesne obopnuté odevom, tak, že jeho tvary skôr napovedá ako zahaľuje.
Zakladateľom barokového sochárstva bol Lorenzo Bernini (1598 – 1680), zázračné dieťa, žiak svojho otca, ako 15-ročný vytvoril dokonalú sochu. Vyrastal pod vplyvom antického sochárstva a Michelangelovho diela. Pôsobil v Ríme v službách pápežov, v starobe býval v Paríži na dvore Ľudovíta XIV. Už jeho raný Dávid ukazuje baroková poňatie tradičného námetu. V súsoší Apolón a Dafné, v ktorom sa nechal inšpirovať helenistickým sochárstvom, vytvoril barokový typ mytologického námetu – zázračná premena ženy v strom. Disharmónia sa prejavuje v psychickom nesúzvuku medzi Apolónovou žiadostivosťou a zúfalstvom Dafné, dynamizmus v jednosmernom pohybe vyznievajúceho do priestoru a v metamorfóze tela v strom, iracionalizmus vo výraze krajného zdesenia a hrôzy prenasledovanej Dafné, zveličovanie v zdôraznenej zmyslovosti, napr. v spracovaní pokožky a naturalistických motívoch pôdy, kôry, či lístia a nadprirodzenosť je v samotnom námete, v zobrazení zázraku. Jeho iluzionistickému zámeru – priblížiť sochu maľbe – slúžila jeho vŕtaná technika, odvodená z antického rímskeho sochárstva. Táto technika a používanie politúr sa stali charakteristickými znakmi Berniniho osobného štýlu, ktorého virtuozita predčila antické vzory aj Michelangela. Mramor sa v Berniniho rukách menil na tvárny vosk a jeho dláto vysekával nepravidelné plôšky, ktoré pôsobia ako škvrny štetcom na obraze maliara.

U nás v 17. st. neboli pre rozvoj barokového sochárstva vhodné podmienky, takže sochári odchádzali za prácou do cudziny. Najprv sa sochársky zdobili len oltáre v kostoloch, v 18. st. sa mestá snažili budovať morové stĺpy (Bratislava, B. Štiavnica, Košice, Nitra, Kremnica a. i.). Umelecky najvýznamnejšie dielo vytvoril v Bratislave viedenský sochár G. R. Donner (olovené súsošie sv. Martina a náhrobok arcibiskupa Esterházyho v katedrále). Jeho klasicizmus ovplyvnil sochárstvo celého Slovenska, ale zapôsobil aj na Morave a v Nemecku. R. 1777 sa v Bratislave usadil Franz Xaver Messerschmidt, ktorý tu vytváral charakteristické karikaturisticky zaostrené typy ľudských hláv.


Rokoko

Barokový sloh vyústil v druhej tretine 18. st.