najprv literatúru, potom ostatné umelecké druhy, a napokon prenikavo zasiahlo do verejného aj súkromného života. Názov súvisí so slovom román, ktorým sa označovalo rozprávanie v románskom jazyku, plné rytierskych dobrodružstiev, fantastických zápletiek a nespútanej vášnivosti. Podľa týchto rysov pôvodného románu nazvali osvietenecký kritici nové hnutie posmešne romantizmom. Ak ideálom osvietenstva bol mysliaci človek, ktorý za východisko všetkého považoval rozum, podľa ktorého chcel usporiadať aj spoločnosť, romantizmus postavil proti rozumu cit, proti skepse vieru a proti kritike fantáziu. Priniesol obrodu náboženstvu,, katolíctvu aj protestantstvu. Nad spoločenské konvencie kládol právo osobnosti a osobnú slobodu. Podľa V. Huga romantizmus znamená liberalizmus (slobodu) v umení a v spoloč-nosti. Romantický človek, nespokojný so spoločnosťou sa uchyľoval do samoty, do prírody, k dedinskému ľudu neskazenému odcudzenou civilizáciou, do sveta fantázie, snov, do histórie a exotických zemí. Obzvlášť ho lákal gotický stredovek svojou hlbokou vierou a legendami.
Namiesto humanizmu vznikol romantický nacionalizmus, začala sa študovať ľudová kultúra a pestovať folklór. Umelec však trpel rozporom medzi ideálom a skutočnosťou, nesplniteľnosťou svojej túžby, z čoho vyplýval často nihilizmus a pesimizmus.

Nástup romantizmu vo francúzskom sochárstve zahájil Jean du Seigneur sochou Zúrivý Roland. Romantické sochárstvo sa však len postupňe a zvoľna zbavovalo klasických foriem. Názorne to ukazuje vývoj najvýznamnejšieho francúzskeho sochára Françoise Rudea (1784 – 1855) od podobizne maliara Dávida cez patetickú skupinu Marseillasy na Triumfálnom oblúku (1836), až po vizionársku Janu z Arku (1852) a strhujúci pomník maršala Neye (1853). Ako sochár zvierat a zvieracích zápasov vynikol iný francúzsky sochár Antoine-Louis Barye (1796 – 1875). Hrôzy vojny zobrazoval Antoine-Auguste Préault.


Realizmus

Realizmus ako umelecký smer nastupoval vo Francúzku proti romantizmu v štyridsiatych rokoch 19. st., vrcholné obdobie zažil v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch a v akademické podobe prežíval aj v období impresionizmu a postimpresionizmu. Pokrok vedy a techniky vyvolával veľké nádeje do budúcnosti a pozitivizmus, založený na objektívnom skúmaní a zavrhujúci metafyziku, sa pokúsil ovládnuť všetky vedy, filozofiu a náboženstvo. Vyžadoval, aby si aj umenie osvojilo metódu objektívneho pozorovania a riešilo sociálne problémy vyvolané kapitalizmom. Názov realizmus, označujúci francúzske maliarstvo päťdesiatych rokov 19.