st., je nepresný v tom zmysle, že realizmom sa vyznačovalo už maliarstvo napríklad ranej renesancie v Taliansku alebo holandské maliarstvo 17. st. A v polovici 19. st. mal taktiež zosmiešňujúci obsah, znamenal „barbarský spôsob maľby“ a „škaredú maľbu“, tak kritici charakterizovali Courbetove obrazy. Znaky realizmu:
1, objektívny prístupom ku skutočnosti na rozdiel od subjektívneho romantizmu (objektívne pozorovanie sveta, odstránenie vplyvu subjektu, všetko duševné bolo podozrivé),
2, namiesto romantickej imaginácie a snívania, realisti vyznávali kult veci, materiálneho faktu,
3, proti romantickému úniku do minulosti a vzdialených exotických krajov zamerali realisti celú svoju pozornosť na prítomnosť,
4, ak romantici tvorbou smerovali k poézií a hudbe, realisti boli priťahovaný k vede
5, na rozdiel od romantického pesimizmu boli realisti naplnený vierou v pokrok vo vede, technike a v spoločenskom vývoji,
6, náboženský cit romantikov v realizme nahradil materialistic-ký názor na svet.
Realizmus sa skôr sústreďoval na literatúru a maliarstvo, pričom oveľa menej na architektúru a sochárstvo.

Realistický program v sochárstve oslabovala väčšia akademická tradícia tohto výtvarného odboru a jeho silnejšia závislosť na spoločenskej objednávke a tím na vkuse verejnosti. Najvýznamnejšou osobnosťou francúzskeho sochárstva bol Jean-Baptiste Carpeaux (1827 – 1875) autor známeho dramatického súsošia Tanca na priečelí parížskej opery.
Jules Dalou (1838 – 1902) bol nútený po páde Komúny žiť a pracovať v Anglicku, kde vymodeloval realistické sochy svojej ženy v rôznych šatách a pri rôznych činnostiach.