Náboženstvo ovplyvňuje takmer všetko v ľudskom živote – od architektúry a spôsobu bývania, cez jedlo, knihy, ktoré čítame, svadobné a pohrebné obrady, systém súdnictva a vládnutia, až po našu vieru, morálku a národné povedomie a cítenie. Jedinci rovnako ako národy bez ohľadu na to, či sú to hinduisti alebo moslimovia, šintoisti alebo budhisti, kresťania alebo židia, sa definujú na základe náboženských predstáv a termínov.
Väčšina náboženstiev verí v jedného alebo viacerých bohov. Judaizmus (židovské náboženstvo), kresťanstvo a islam sú monoteistické náboženstvá, pretože veria v existenciu jediného Boha, stvoriteľa. Všetky tri majú korene v tej istej časti sveta – na Blízkom východe, a preto sa vyznačujú mnohými príbuznými kultovými rituálmi, sviatkami a mýtami. Existujú aj náboženstvá polyteistické, kde veriaci uctievajú viacero božstiev, z ktorých každé predstavuje alebo zastupuje istú časť prírody či ľudskej činnosti. Hinduistické náboženstvo, aj keď jeho stúpenci uctievajú mnoho bohov, nepovažujeme ho za polyteistické, pretože všetky hinduistické božstvá sa považujú iba za rôzne aspekty jedinej absolútnej sily alebo princípu brahmanu. Náboženstvá, ktoré sa nezakladajú na viere v boha sú napríklad budhisti, ktorí neveria v najvyššieho boha stvoriteľa, ale nasledujú Budhu, ktorý je pre nich skôr učiteľom ako bohom.
Náboženstvo sa snaží dať ľudskej existencii zmysel, vykladá najstaršie dejiny sveta, vytvára časové súvislosti, vysvetľuje ľudskú povahu a údel. Častokrát ponúka predstavu neba, kde sídli boh alebo bohovia a kam sa za odmenu po smrti dostanú duše veriacich. Náboženstvá, ktoré postulujú nebo, ako jeho protiklad vytvárajú peklo, podsvetie alebo stav nebytia. Kresťanstvo, islam a hinduizmus vnímajú zlo ako zlyhanie cnosti. Podľa kresťanskej vierouky sú všetky ľudské hriechy predznačené v prvom hriechu, prvého človeka Adama, ktorý však nadväzuje už na pád anjela Lucifera. V iných vierach sa zlo chápe ako pôsobenie zlých duchov či súperenia božstiev. Z nášho, kresťanského pohľadu, aby človek dosiahol odpustky, v 16. storočí bolo predpísané, okrem úprimnej ľútosti, navštíviť niektoré chrámy v Ríme podľa vopred určeného poradia: “Giro delle Sette Chiese” (Okruh siedmich chrámov). Počas prvého jubilea Bonifác VIII. (r. 1300) určil, že je potrebné navštíviť chrámy zasvätené apoštolom, Sv. Peter vo Vatikáne a Sv. Pavol za hradbami. Clement VI., počas druhého jubilea (r. 1350), pridal tiež Baziliku sv.

Jána z Lateránu ako pamiatku na pokrstenie cisára Konštantína, ktoré sa udialo na tomto mieste. (Bazilika sv. Jána v Lateráne je titulom prvá zo všetkých rímskych bazilík. Je to rímska katedrála, biskupský chrám a tak aj súčasne aj matka všetkých chrámov celého sveta. Jej pôvod siaha až do čias pápeža Melchiada (311-314). Pôvodný päťloďový chrám bol zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi. Až neskôr aj sv. Jánovi Krstiteľovi a sv. Jánovi Evanjelistovi. Bazilika bola viackrát zničená, terajšia bazilika je zo 17. storočia.) Bonifác IX., jediný pápež, ktorý riadil dve jubileá, kvôli smrti svojho predchodcu, ktorý vyhlásil tretie jubileum, v roku 1390 zaviedol tiež návštevu Baziliky Santa Maria Maggiore (Bazilika Panny Márie Snežnej), ktorej bola uctievaná kolíska z Betlehema. Následne boli pridané tri menšie baziliky: Sv. Šebastiána, Sv. Kríža z Jeruzalema a Sv. Lorenza za hradbami. V roku 2000 pre získanie jubilejných odpustkov Svätý Otec určil okrem patriarchálnych bazilík, Baziliku Svätého kríža v Jeruzaleme, Baziliku Sv. Vavrinca (Verano) a svätyňu Madonna del Divino Amore, v kresťanských katakombách. Ďalej sú to tri veľké baziliky vo Svätej zemi: Bazilika Sv. Hrobu v Jeruzaleme, Bazilika Narodenia v Betleheme a Bazilika Zvestovania v Nazarete. Napokon biskup každej diecézy či eparchie určí ďalšie chrámy na svojom území, návštevou ktorých pútnik pri splnení ďalších podmienok získava jubilejné odpustky. Kresťanstvo je náboženstvo tých, ktorí veria a nasledujú Ježiša Krista. Kresťania veria, že Ježiš je Syn Boží a Mesiáš, ktorého príchod predpokladal biblický Starý zákon. Ježiš svojím životom, smrťou a vzkriesením priniesol kresťanom a nielen kresťanom spásu a pykal za hriechy všetkých, aby nás vykúpil. Symbolom kresťanstva ja kríž. Kresťania veria v jediného Boha v trojjedinej podobe Otca, Syna a Ducha Svätého (Svätá trojica). Najdôležitejšie hodnoty pre kresťanov sú láska k blížnym, Bohu a k sebe samým. Ľudia, ktorí trpeli a zomreli za svoju vieru alebo žili príkladným nábožným životom sa nazývajú svätcami, mučeníkmi (martýrmi). Rozdiel medzi blahoslaveným a svätým je len nepatrný. Kým blahoslavený je uctievaný v miestnej cirkvi, svätý je uctievaný a spomínaný vo všeobecnej cirkvi na celom svete.
Stať sa svätými nemusí byť nemožné pre nikoho, kto sa usiluje o dobro svojich blížnych, kto zostáva verným Božím nariadeniam, kto bráni svoju vieru. Práve taký bol biskup Pavol Peter Gojdič, rodák z Ruských Peklian, ktorého Svätý Otec spolu s rehoľníkom Metodom Dominikom Trčkom dňa 4.

novembra 2001 na Námestí Svätého Petra v Ríme vyhlásil za blahorečených. Spolu s nimi pápež Ján Pavol II. blahorečil aj ďalších šesť osobností z Talianska, Španielska a Portugalska – Giovanni Antonio Farina, Paolo Manna, Luigi Tezza a Gaetano Sterni z Talianska, Bartolomeo Fernandez dos Martines z Portugalska a Maria Pilar Izquierdová Alberová zo Španielska. Títo nový blahoslavení v rôznosti svojich povolaní ukazujú, že svätosť nemá hranice a pozývajú všetkých ľudí, aby sa zjednotili v pozdvihnutí k Bohu Otcovi. Pre nás, Slovákov sú významnými svätými sv. Cyril a Metod, ktorí roku 863 priniesli na Veľkú Moravu veľké kultúrne a duchovné bohatstvo. Organizovali cirkev, zakladali školy, vyučovali mládež, vychovávali mníchov, vytvorili civilný právny poriadok a zavádzali slovanské liturgie. Cyril zostavil podľa malých písmen gréckej abecedy písmo HLAHOLIKA. O niekoľko rokov neskôr vytvorili Metodovi žiaci z veľkých písmen gréckej abecedy na území Bulharska písmo CYRILIKA.
Judaizmus – Dejiny židovského národa siahajú až k prvému starozákonnému patriarchovi národa, praotcovi Hebrejov – Abrahámovi. Je to viera v jediného Boha, ako hovoria úvodné slová vo vyznaní viery, v najdôležitejšej modlitbe, Šeme: „Počuj, Izrael! Hospodin je náš Boh, Hospodin je jediný.” Symbolom židovskej viery je sedemramenný svietnik Ménora. Židovská viera sa opiera predovšetkým o texty prvých piatich kníh hebrejskej biblie – Tóry (Pentateuch). Židovská viera si nikdy nekládla za cieľ masové získavanie nových veriacich. Časté vyháňanie židov z domoviny v Izraeli, spôsobilo, že sa rozptýlili po celom svete – nazýva sa to diaspóra. Synagóga je centrom bohoslužby a štúdia, miestom stretnutí židovskej komunity.
Budhizmus – Budhisti sú stúpenci Budhu (Siddhárta Gautama), ktorý ukázal ľuďom, ako môžu dosiahnúť osvietenie a oslobodiť sa tak od kolobehu zrodenia, smrti a znovuzrodenia. Jeho učenie je kombináciou morálky s technikami meditácie a koncentrácie a je zhrnuté v Štyroch vznešených pravdách a náuke o Osemdielnej ceste. Súčasťou budhistiskej bohoslužby je vzdanie pocty Budhovi. Symbolom je Budhistické koleso zákona. Budhisti môžu vyznávať akúkoľvek inú vieru, ak žijú v súlade so zásadami budhistickej cesty. Dnes je na svete viac ako 350 miliónov budhistov, hlavne v Ázií. Islam – Vyznávači islamu sa nazývajú moslimovia. Slovo islam znamená odovzdanie sa. Islam vyžaduje od svojich následníkov, aby sa úplne podriadili vôli Boha, ktorého nazývajú Alah. Moslimovia veria, že Boh zjavil islamskú vieru prorokovi Mohamedovi.

Božie slová neskôr zaznamenali v moslimskej svätej knihe Koráne. Symbolom je Hilal, kosáčik mesiaca ako symbol islamskej viery. Všetci moslimovia sa pri modlitbe obracajú tvárou k Mekke a dúfajú, že aspoň raz v živote sa do nej vyberú na púť. Podstatu viery moslimov vyjadruje základný vieroučný článok šaháda, čo znamená vyznanie viery. Tá vraví: „Niet boha okrem Boha a Mohamed je boží prorok.“
Okrem týchto najrozšírenejších náboženstiev poznáme: Hinduizmus, Džinizmus a Sikhizmus. Čínske a japonské náboženstvá: Konfucionizmus, Taoizmus, Šintoizmus a iné, nové náboženstvá.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Svetové náboženstvá