Motto: Z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie, nemá to tak byť. (Jak,3,10)

V tomto diele bolo pre mňa hlavnou myšlienkou stráženie svojich úst a jazyka, aby sme si premys-
leli, čo kedy povieme a akým spôsobom. A takisto sa mi naskytla otázka, Aký je náš život? Je krehký a ohrozený. Stačí len maličký krôčik
a sme blízko smrti. Život ubieha veľmi rýchlo a je aj plný vín proti Bohu a ľudom. Skladá sa aj z množstva práce, starostí, zápasov a bolestí, no zároveň aj pokoja, pohody, lásky a priateľstva.
Pretože všetko speje k jednému bodu, mal by do nášho života vstúpiť Ježiš. On postavil náš život
na úplne inú rovinu, do Božej večnosti. Život stojí za to, aby sme ho žili, veľa dobrého vykonali,
ale zároveň aby sme ho nežili márne.
Apoštol Jakub v liste používa ako hlavné pojmy poníženosť, udržiavanie svojho jazyka na uzde
a neohováranie sa navzájom. Jakub nás často vyzýva aby sme boli rozumní a dávali si pozor na
jazyk, čo kedy povieme a ako. Je veľmi smutné a žalostné, ak z našich úst vychádzajú nerozumné
vety. Mnoho bolestí a trápenia, ba aj hmotnej škody pôsobil a pôsobí jazyk, keď ho jeho majiteľ
nekontroluje. Mali by sme si vyprosiť od Pána, aby naše reči boli požehnaním nášmu okoliu.
Naša reč má byť áno, áno, nie, nie. Apoštol nás napomína, aby sme sa neohovárali navzájom a
neposudzovali blížneho, aby sme nepoukazovali na poklesky, vady a smiešne stránky našich
blízkych.
V spoločnosti je vždy záľuba prehrabovať sa v rodinných škandáloch a nešťastiach. Rôzne
ľahkovážne a zveličované „povesti“ putujú do širokého okolia. A často vykonávajú svoje neslávne
dielo. Čo je nedôvery, nekľudu a rozbrojov v rodinách pre slovo a reči.
Zápalkou sa dá zapáliť les a slovom otráviť, znekľudniť a pobúriť celý dom a okruh známych.
V súčasnosti by sa mohlo dať použiť táto Jakubova myšlienka „Bratia, neohovárajte sa navzájom.
Kto ohovára brata alebo posudzuje brata, ohovára zákon a posudzuje zákon.“
Jazyk je plný smrtiaceho jedu a ľudia ho už po tisícročia nevedie skrotiť. Z úst vychádza
dobrorečenie a preklínanie. Jazyk, to je malý oheň, ktorý zapáli veľkú horu.
Keby sme si vedeli vyprosiť od Pána Boha správne, pokorné a rozumné slová, svojím priateľom
by sme nepriniesli potupu a zármutok.
Nech Pán Ježiš sám je strážcom našich úst a správcom nášho jazyka.
Mňa v tomto diele oslovilo, že „jazyk je malý úd, ale chváli sa veľkými vecami, ale zároveň aj
ohňom, svetom neprávosti“.