Dnes ho predstavuje súhrn viacerých samostatných protestantských smerov, ktorých vznik je spojený s reformáciou, širokým protikatolíckym hnutím v Európe v 16. storočí. Nekládla si za cieľ katolícku cirkev odstrániť, ale iba " zlepšiť" ,reformovať ju. Protestantizmus prijíma všeobecné kresťanské predstavy o existencii boha, jeho trojjedinosti, o nesmrteľnosti duše, o raji a pekle (odmieta však kat. očistec), o zjavení a pod. Zároveň vyzdvihol tri nové princípy: spásu osobnou vierou, odstránenie rozdielu medzi duchovnými a laikmi (ruší sa cirkevná hierarchia) a výhradnú autoritu biblie. Duchovní v protestantizme nemá právo napr. individuálne spovedať a odpúšťať hriechy. V protest nejestvuje celibát, kláštory a rehoľníctvo. Zo sviatostí zachováva len krst a prijímanie, odmieta uctievanie relikvií a obrazov svätých. Bohoslužby sú veľmi zjednodušené, redukujú sa na kázeň, spoločné modlitby a spievanie žalmov v národnej reči. Biblia sa pokladá za jediný zdroj vierouky, je prekladaná do národného jazyka a jej štúdium je základnou povinnosťou každého veriaceho. Prvotnými formami protest. boli: luteránstvo, zwilingliánstvo, kalvinizmus, unitárstvo, sociniáni, anabaptisti, anglikánstvo. Neskôr vzniklo mnoho prúdov známych ako "neskorý protest. " : baptizmus, metodisti, kvakeri, adventisti. Formovanie väčšiny týchto smerov prebiehalo v mene "náboženskej renesancie", návratu k ideám ranného kresťanstva. V súčasnosti je protestantizmus najviac rozšírený v škandinávskych krajinách, USA, Nemecku, VB, Holandsku, Kanade a Švajčiarsku.

Martin Luther a jeho reformácia: Narodil sa 10. novembra roku 1483 a zomrel v roku 1546 v Nemeckom meste Eislebene. Pochádzal z drobného meštianstva, študoval právo na univerzite v Erfurte, potom vstúpil do augustiánskeho kláštora. Ako doktor teológie sa stal r. 1512 profesorom na univerzite vo Wittenbergu. Výčitkami svedomia a v strachu o spásu svojej duše dospel k presvedčeniu , že len viera robí človeka spravodlivým a na zmazanie hriechov a zaručenie spásy dobré skutky nestačia. Jeho roztržku s rímskou cirkvou vyvolal spor o odpustky. Vtedajší pápež Lev X. sa rozhodol platiť stavbu Baziliky sv. Petra zvýšením predaja odpustkov, ktorý sa ponášal na ozajstný obchod. Preto dňa 31. októbra 1517 vyvesil Luther na chrámové dvere vo Wittenbergu 95 článkov, v ktorých vyslovil námietky proti hodnote odpustkov a ich predaj označil za škandalózny. Šľachtici a nemeckí humanisti stáli za ním.