Z troch svetových náboženstiev je islam najmladší. Objavil sa v rannom stredoveku. Ten, kto prijal islam, sa nazýva moslim. Počet moslimov na svete je asi 1 miliarda, z toho 800 miliónov sunnitov, 150 miliónov šíitov, 3 milióny charidžovcov. Islam nikdy nebol iba náboženstvom, je to spoločenský režim, súbor morálnych spoločenských a ďalších noriem. Činí si nárok na riadenie každého detailu denného života.
Al- Islam znamená doslova „odovzdanie sa do vôle Božej.“ Výraz "mohamedánstvo", ktorým niektorí označujú islam, je nesprávny, pretože naznačuje, že muslimovia uctievajú Muhammada a nie Boha (t.j. Alláha). Alláh je výraz, ktoré v arabskom jazyku označuje Jedného Jediného Boha. Dva základné články viery sú vyjadrené vo vyznaní viery (šaháda):
1) Vyznávam, že nie je boha okrem Boha
2) a vyznávam, že Muhammad je posol Boží.
Prvá časť vyjadruje vieru v jediného Boha a z druhej časti vyplýva viera vo všetko, čo Boh Muhammadovi zjavil.
Muhammad
Muhammad – zakladateľ islamu patril k rodu Hašimovcov, ktorý patril k významnému kmeňu Kurajš. narodil sa medzi rokmi 570 a 580. Vychovával ho strýko Abú Tálib v Mekke. Oženil sa s bohatou Chádidžou, mali 6 detí. Svoju kazateľskú činnosť začal v roku 610 alebo 612. Vládnuce kruhy zaujali k nemu nepriateľský vzťah a v roku 622 sa musel presídliť do Medíny. Toto vysťahovanie sa nazýva hidžra a je základom moslimského letopočtu. Formoval islam ako čisto arabské náboženstvo, ale neubránil sa vplyvu iných náboženstiev hlavne kresťanstva a židovstva. V roku 630 sa chcel zmocniť Mekky, ktorá mu bola vydaná bez boja. Umiera v roku 632. V islamskej vierouke je od začiatku požiadavka veriť, že Muhammad je jej prorok, posol a apoštol. Je nazývaný aj pečať prorokov, z nich najvýznamnejší sú Adam, Noe, Abrahám, Mojžiš a Ježiš. Korán
Hlavným prameňom výzkumu a popisu pôvodného islamu je korán. Zakladateľ islamu Muhammad sa vyjadroval v súvislosti so spoločenským a náboženským bojom o rôznych životných udalostiach, vyslovoval svoje úvahy, prednášal kázanie, vystupoval s prejavmi poučného i polemického charakteru. V niektorých prípadoch si to poslucháči zapisovali na palmové listy, útržky papyrusu alebo kože. Najčastejšie zostával obsah Prorokovej reči v pamäti ľudí, ktorí ju ústne tradovali a citovali, keď sa odvolávali na zmysel jeho kázania. Je preto prirodzené, že Muhammadovi boli pripisované prejavy a výroky, ktoré nikdy nepredniesol. Kodifikovaný text koránu v dobe Muhammadovej smrti v roku 632 ešte neexistoval.